Barack Obama voľbou Janet Yellenová do čela Fedu stavil na kontinuitu. Na pokračovanie superuvolnenej menovej politiky a priameho pumpovania dolárov do ekonomiky (QE). Tento prístup dával hlboký zmysel v kvartáloch bezprostredne po páde Lehman Borthers, kedy svetu hrozilo opakovanie scenára z tridsiatych rokov. Viac ako päť rokov po štarte finančnej krízy ale táto argumentácia stráca na pôvabe.
Aj podľa výskumu Fedu (Vasco Curdia a Andreo Ferrero) už QE2 v roku 2010 podporilo ekonomiku len mizivo (+0,13 pb na HDP). Efekty QE 3 sú bezpochyby ešte nižšie. Americký Fed sa potrebuje zbaviť presvedčenia, že dokáže alternatívnejšími zbraňami päť rokov po kríze znížiť historicky vysokú nezamestnanosť. Áno, nezamestnanosť na 7 % je pre deravú sociálna sieť Spojených štátov príliš vysoká. Nie je to ale cyklická nezamestnanosť, daná aktuálnym slabým výkonom americkej ekonomiky, ktorá čaká na to, až ju Fed urýchli. Je to štrukturálna nezamestnanosť daná nesúladom medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Je dedičstvom krízy, v ktorej prišlo v stavebníctve a realitnom sektore o prácu príliš veľké množstvo ľudí a je pre nich ťažké preorientovať sa. Fed im ale už nedokáže nijako pomôcť.
Janet Yellenová si myslí pravý opak. Podľa výrokov zo začiatku tohto roka verí, že vysoká nezamestnanosť je dôsledkom (pravdepodobne super - dlhého) hospodárskeho cyklu a priame tlačenie peňazí ju dokáže znížiť. Strednodobé riziká QE pre finančnú stabilitu Yellenová naopak podobne ako Ben Bernanke skôr zľahčuje. Fed by si zaslúžil niekoho, kto by mal nad doterajším bojom centrálnej banky s nezamestnanosťou zdravý nadhľad. Janet Yellenová takou voľbou nie je.