V pondelok bol tradične pokojný deň, teda aspoň na zlate. Striebro sa dostalo cez hranicu 20 USD, nad ktorou sa aj udržalo. V utorok sa oba drahé kovy zo začiatku obchodného dňa vydali smerom nahor, avšak nakoniec boli ceny stiahnuté na pôvodné cenové úrovne, dokonca striebro opätovne kleslo pod 20 USD. V stredu sme mali podobný cenový vývoj ako v utorok. Skoro ako cez „kopirák“. Vo štvrtok sa drahé kovy opätovne snažili dostať vyššie ale sa im to vôbec nepodarilo. Zlato atakovalo 1318 USD a striebro 20 USD, avšak nakoniec opätovne klesli. Piatkové obchodovanie v USA začalo ihneď prepadom cien zlato si to zamierilo pod 1300 USD a striebro k 19,5.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1304,5 USD, čo bolo o 4,6 USD menej ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na úrovni 19,55 USD, čo bolo o 0,36 USD menej ako minulý týždeň. Pomer ceny zlata a striebra je úrovni 66,73 čo znamená, že tento týždeň sa darilo relatívne viac zlatu oproti striebru. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) je na úrovni 245,66. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) uzavrel na úrovni 101,97.
V tomto týždni ovládali ceny drahých kovov tradične ekonomické správy a konfliktné udalosti na blízkom východe a Ukrajine. Inými slovami nič nové pod letným prázdninovým slnkom. Investori sa tento týždeň obávali či už dopadu sankcií EÚ voči Rusku, resp. naopak, keďže sa Rusko rozhodlo reagovať rovnakým spôsobom na sankcie západu. Vo štvrtok pomáhali zlatu dáta z trhu práce v USA, kedy boli zaznamenaný vyšší nárast záujmu o dávky v nezamestnanosti (311 vs. očakávaných 295 tis.) Primárne však kovy reagovali na geopolitické napätie, ktoré z času na čas vyvolá na trhu miernu paniku a následne sa trh upokojuje. Ceny drahých kovov nerastú aj z toho dôvodu, že sa nezvyšuje dopyt po fyzickom kove z Ázie, ktorý na medziročnej úrovni klesá. Aj keď treba povedať, že je stále relatívne vysoký a záleží od toho, čo s čím porovnávame. Pred dvoma týždňami sme na dva dni opätovne zaznamenali negatívnu GOFO úrokovú mieru. Tá indikuje zvýšený dopyt po fyzickom kove, avšak tento týždeň je opätovne v pozitívnom teritóriu a dopyt sa po zvýšení ceny opätovne ustálil. Predpokladať, že išlo o nákupy zo strany Ázie dávalo a stále dáva zmysel.
Suma sumárum sa stále na trhu s drahými kovmi pohybujeme do kruhu. Za nárastom cien je treba primárne vidieť špekulatívne obchodovanie, ktoré súvisí s geopolitickým rizikom. Pri zlate sme opätovne nad 1300 USD a striebro moc toho neurobilo, čo sa prejavuje aj na zvyšujúcom sa pomere zlata voči striebru, ktorý je opätovne na úrovni 66. V najbližšom období sa budú veľmi pravdepodobne diať podobné pohyby na oboch drahých kovoch. Samozrejme, kým by sa niečo ekonomicky významnejšie nestalo. To však nikto nevie.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
India zažíva zvláštne obdobie. Clá uvalené na dovoz zlata vo výške 10 % ceny a zároveň veľmi problematické pravidlo 80 % dovozu a 20 % vývozu zlata sa javí ako politika, ktorá je naozaj účinná voči dovozu zlata do krajiny. Svedčia o tom ako celoročné, tak i ostatné štatistiky, kedy India doviezla len 3,06 tony zlata v mesiaci júl. Za 6 rokov najnižšie číslo. Avšak obchodu so zlatom sa v krajine darí. World Gold Council odhaduje, že do Indie sa za ostatný rok ilegálne doviezlo približne 200 ton zlata. WGC odhaduje, že v krajine sa tak či onak zobchoduje približne 850 ton zlata. To nahrádza prepad oficiálneho dovozu. Dostatok ilegálneho zlata avizujú i samotní obchodníci, ktorí sa k nemu vedia dostať a neunúvajú sa riešiť dovoz cez oficiálne kanále. Pašeráci sú zároveň čoraz sofistikovanejší a okrem tradičných metód pašovania zlata vo svojom tele využívajú rôzne ďalšie metódy – zlaté baterky, mobily, slúchadla, rámy na okuliare, či rúčky na kufríky. Väčšinou využívajú pašeráci klasické obyvateľstvo, ktoré cestuje lietadlami do krajiny.
Čo sa týka dovozu zlata do Číny, ten nie je taký intenzívny ako minulý rok, keď krajina doviezla rekordných 1065 ton. Viacerí predpokladajú a zároveň to zatiaľ čísla ukazujú, že tento výsledok sa tento rok nepodarí zopakovať a dopyt bude medzi 900 – 1000 tonami. Čiže pokles. Dopyt po zlate súvisel aj s relatívne nízkymi (oproti minulosti) cenami žltého kovu a zažíval svoje maximá pri cenách okolo 1250 USD.
Čo sa týka centrálnych bánk, tie sú klasickým obchodným prvkom obchodu so zlatom. V ostatnom období nakupujú zlato hlavne rozvojové štáty, resp. ich centrálne banky a nebolo tomu inak ani za ostatný kvartál. Podľa dát z MMF nakupovalo Rusko, Mexiko, Kazachstan, Kyrgyzsko, Tadžigistán, Srbsko, Grécko and Ekvádor. Rusko nakúpilo v júni 16,8 tony zlata a oficiálne vlastní 1094 ton zlata. Zároveň sa skoro žiadna centrálna banka v ostatnom kvartáli nezbavovala svojich oficiálnych zásob zlata. Koľko skutočne vlastní Čína stále nevieme. Oficiálne dáta sú viac ako 7 rokov staré.
No a malá zaujímavosť na koniec. V piatok 15.8. presne pred 40 rokmi odstúpilo USA od zlatého štandardu z dôvody ochrany doláru pred špekulantmi a z dôvodu stabilizácie jeho hodnoty. Len tak pre zaujímavosť sa cieľ nenaplnil, keďže dolár stratil odvtedy 80 % svojej hodnoty. Každopádne sa začal vek nekrytých mien. A zatiaľ fungujeme.