V 80-tych rokoch minulého storočia hovorili Američania o situácii na európskom trhu práce ako o zázraku („European unemployment miracle“). V tom čase bola miera nezamestnanosti v najvyspelejších európskych ekonomikách ďaleko nižšia ako v USA a americkí ekonómovia sa chodili priúčať od európskych kolegov, ako dlhodobo znižovať nezamestnanosť. Dnes je miera nezamestnanosti v eurozóne až o 5,3% vyššia ako na druhej strane Atlantiku a napr. rozdiel v nezamestnanosti medzi USA a Gréckom sa vyšplhal až na neuveriteľných 20,8%! Mali by sa ísť teraz „naši“ ekonómovia učiť od tých amerických?
Vývoj a porovnanie miery nezamestnanosti v eurozóne a USA od roku 2000
Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu
Piatkové výsledky Non-Farm Employment Change hovoria o vytvorení 192 000 nových pracovných miest za mesiac marec. Zároveň boli pozitívne revidované aj februárové výsledky a to o slušných 22 000 (zo 175k na 197k). Miera nezamestnanosti v marci síce zostala na 6,7%-nej úrovni, no podrobnejšie výsledky naznačujú citeľné zlepšenie. Až 331 000 práceschopných ľudí sa presunulo zo skupiny „Not in the labor force“ (ľudia, ktorí prácu nemali a ani neboli registrovaní na úrade práce) do skupiny „Labor force“ (pracovná sila; buď zamestnaní ľudia, alebo nezamestnaní ľudia zaregistrovaní na úradoch práce). Spolu s prílevom 173 000 nových pracovných síl je teda marcový prírastok do Labor Force až 504 000 ľudí! Toto číslo naznačuje značný optimizmus, pretože ľudia v USA začali veriť, že si čoskoro nájdu novú prácu a preto sa registrujú na úradoch. Miera zamestnanosti sa zvýšila o 0,1% a teda momentálne až 58,9% práceschopných obyvateľov v USA aktívne pracuje (takmer 146 miliónov). Pozitívnou správou je aj vysoký medziročný pokles dlhodobo nezamestnaných a to o 837 000. Tento fakt veľa hovorí o charaktere amerického trhu práce, kde v porovnaní s nepružným európskym pracovným trhom, je výrazne nižšia priemerná dĺžka trvania doby nezamestnanosti.
Značný pokrok vidieť v americkej ekonomike za posledných 12 mesiacov, kedy miera nezamestnanosti klesla zo 7,5% na 6,7%. Tento pokrok môžeme len závidieť, pretože v eurozóne za tú istú dobu poklesla nezamestnanosť len o 0,1%, a to z 12% na 11,9%. Pri porovnávaní s minulým rokom však až v deviatich krajinách eurozóny miera nezamestnanosti narástla. Najvýraznejšie rástla v Taliansku (o 1,2%), Grécku (1,2%) a na Cypre (o 2,0%). Naopak situácia sa najviac zlepšila v Španielsku (zmena -1,0%; z 26,6% na 25,6%!), Írsku (-1,8%) a v Portugalsku a Lotyšsku, kde miera nezamestnanosti klesla zhodne o 2,2%. Vývoj na trhu práce je graficky znázornený na nasledujúcom grafe, kde je porovnaná miera nezamestnanosti z februára 2014 (plná farba) s februárom 2013 (priehľadná farba), postupne v eurozóne (modrá farba), Európskej únii (zelená) a USA (červená).
Vývoj miery nezamestnanosti v štáoch eurozóny, EÚ a USA za posledných 12 mesiacov
Vlastné spracovanie podľa údajov Eurostatu
Vysoká nezamestnanosť môže byť jedným z dôvodov momentálne veľmi nízkej miery inflácie v eurozóne. Vzťah nepriamej úmery medzi mierou nezamestnanosti a mierou inflácie je dokázaný a táto krivka sa podľa svojho objaviteľa nazýva Phillipsová krivka. Pri tejto teórii je prvým predpokladom, že vyjednávacia sila zamestnancov ohľadom výšky mzdy je pri vysokej nezamestnanosti veľmi slabá. Pri veľkom počte nezamestnaných ľudí je ťažké si pre zamestnanca nájsť inú prácu a preto je ochotný akceptovať aj nižšiu mzdu. Naopak, zamestnávatelia si zväčša môžu vybrať z veľkého počtu nezamestnaných a ak sú kvality uchádzačov o prácu zhruba rovnaké, zamestnajú zamestnanca s nižšími platovými požiadavkami. Samozrejme reálnosť tohto predpokladu závisí aj od typu práce a pracovnej pozície. No vo všeobecnosti môžeme povedať, že vysoká miera nezamestnanosti nevytvára tlak na zvyšovanie nominálnych miezd. Ak sa nachádzame v prostredí dokonalej konkurencie a ceny ostatných výrobných nákladov zostali nezmenené, firmy nebudú zvyšovať ceny svojich tovarov a služieb (pretože by prišli o svoju konkurencieschopnosť). Cenová úroveň tovarov a služieb v ekonomike (inflácia) zostane zhruba nezmenená a preto sa predpokladá, že zamestnanci nebudú požadovať výrazné zvyšovanie miezd ani do budúcna. Ak ostatné náklady zostanú opäť nezmenené, tak cenová úroveň sa znova bude zvyšovať len veľmi pomalým tempom (ak vôbec) – vytvorí sa tzv. mzdovo-cenová špirála.
Za súčasným slabým tempom inflácie v eurozóne stojí aj nízka cena energií a potravín, no pri nižšej miere nezamestnanosti by sme boli svedkami pravdepodobne „zdravšej“ miere inflácie. Posledná jadrová inflácia (inflácia bez zohľadnenia cien potravín a energií) dosiahla v eurozóne len biednych 0,8% y/y, kým v USA až 1,6% y/y. Práve nízka inflácia je momentálne tŕňom v oku ECB a kvôli nej vo štvrtok guvernér M. Draghi na tlačovej konferencií priznal, že už sa so svojimi kolegami zaoberal možnosťou kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré pred tým tak veľmi kritizovali.