Veľká časť 1600-člennej posádky úradníkov ECB, šesťtisíc úradníkov v členských štátoch a množstvo najatých externých konzultantov už nejakú dobu okupuje 128 kľúčových bánk v eurozóne. Pracujú na hodnotení kvality ich aktív, teda napríklad ako banky hodnotia riziko nesplácania poskytnutých pôžičiek.
Začiatkom augusta začne druhá fáza. ECB má zverejniť bližšie informácie o tom, ako sa získané dáta použijú v stres teste. Jeho výsledky nám majú v druhej polovici októbra ukázať, ako na tom európsky bankový systém je. Následne do dvoch týždňov musia problémové banky prezentovať plán zvýšenia kapitálu – či už pomocou trhu, alebo verejným bailoutom.
Už v minulosti sme tu viaceré stres testy mali. Skončili trapasom, keď niektoré banky, označené za silné, pár mesiacov na to požiadali o záchranu. Tento krát sa ECB tvári oveľa vážnejšie. Možno aj preto, že sa jedná o dôležitý krok v budovaní bankovej únie, ktorá je momentálne najdôležitejším projektom eurozóny. Banky už dávnejšie spustili manévre. Zbavujú sa (alebo sa aspoň snažia) nesplácaných pôžičiek a zháňajú na trhu dodatočný kapitál.
Len tento rok predajom nových akcií získali zhruba 26 miliárd eur, ďalšie miliardy posilnili kapitál vďaka zadržanému zisku, či rozpredajom aktív. ECB niektoré karty odhalila. Pre hodnotenie kvality aktív stanovila pomer kapitálu k rizikovo váženým aktívam na 8 percent a pre stres test na 5 percent. Ako bude ktoré aktíva hodnotiť nie je ale ešte stále úplne jasné.
Bankový systém čelí dvom proti sebe tlačiacim problémom. Tým prvým je jeho zdravie. Udržanie európskeho bankového systému v chode si za posledných šesť rokov vyžiadalo odklepnutie štátnej pomoci za päť biliónov eur (použilo sa asi 1,6 bilióna eur). Hoci akútna séria kolapsov veľkých bánk nateraz utíchla, front je pokojný asi ako v známej knihe od Remarqua. Najskôr zakopli bulharské banky, teraz na vlásku visí portugalská Banco Espirito Santo.
Jej vlastník Espírito Santo International požiadal o ochranu pred veriteľmi. Jeho dlhopisy nakúpilo množstvo klientov banky, ktorá ich chce teraz odškodniť 225 miliónmi eur. Týka sa to len retailových klientov, veľkí investori si musia pomôcť sami. Napríklad Portugal Telecom má v rukách aktuálne splatnú pohľadávku za takmer 850 miliónov eur. Samotná BES má pohľadávky voči materskej spoločnosti za 1,2 miliardy, ale údajne je na straty pripravená. Problémy sa prelievajú už aj na dcéry v Paname či Angole.
A to je len Portugalsko. V španielskom bankovom systéme sa po niekoľkých rokoch zastavil nárast nesplácaných úverov okolo úrovne 13,5 percenta. Niektorí experti však upozorňujú, že si treba všímať aj ostatné aktíva (tzv. non-performing assets), napríklad zabavené nepredajné nehnuteľnosti vo vlastníctve bánk. Pri ich zarátaní by podľa pesimistických odhadov mohol podiel zlých aktív v španielskom bankovom systéme dosahovať až 433 miliárd eur, teda 40 % španielskeho HDP.
Grécke banky sú na tom očakávateľne oveľa horšie. Nesplácané úvery dosahujú viac než tretinu úverového portfólia a banky to prežili len vďaka obrovskej injekcii z EFSF. Samotná krajina je v očakávaní tretieho balíka pomoci. Cyprus chce začať vyjednávať o reštrukturalizácii dlhu.
Že by problémy mohol mať aj gigantický bankový sektor Talianska je lepšie ani nepomyslieť. Táto krajina má s ekonomickými peripetiami slušné skúsenosti a vie sa vykrútiť z hocičoho. Ale aj majster tesár si postupne môže odseknúť všetky údy a minuloročný kolaps Monte Paschi, tretej najväčšej banky Talianska, obavy len potvrdil. Miestne banky držia 165 miliárd zlých úverov a minulý rok utŕžili stratu 20 miliárd eur, hoci tento rok dokázali navýšiť kapitál o viac než 10 miliárd eur. Talianske banky zároveň poškuľujú aspoň po pätine objemu nových LTRO pôžičiek od ECB.
A tým sa dostávame k druhému problému. Kým prvá, viac než bilión eur hodná séria pôžičiek LTRO mala za cieľ stabilizovať dlhopisový trh, druhý biliónový program má rozhýbať úverovanie európskeho biznisu bankami.
Banky sú síce už pár rokov napchaté likviditou od ECB, ale tá sa v ekonomike akosi neprejavuje. Teda prejavuje, len nie v súkromnom sektore. Banky superlacné peniaze radšej používajú na nákup štátnych dlhopisov a súkromnému sektoru sa vyhýbajú ako upír cesnačke.
Za prvé preto, lebo majú rizika naloženého až po krk. Za druhé preto, lebo je to proste výhodné. Štátny dlhopis nesie pekný výnos a dá sa založiť v ECB ako fajnový kolaterál. Na rozdiel od korporátnych úverov je vnímanie rizika štátnych dlhopisov regulátorom podstatne posunuté v ich prospech.
Mario Draghi minulý týždeň povedal, že takýto carrytrade nové Targeted LTRO podstatne sťaží. Nie je však jasné ako, keďže stanovuje len povinnosť udržať úverovanie súkromnému sektoru, nie ho zvyšovať. Dokonca porušenie ešte aj tohto jemného pravidla je „trestané“ len skrátením splatnosti úverov.
V novej bruselskej zostave si na dva kľúčové posty (komisár pre ekonomiku a šéf Eurogroup) brúsia zuby Francúz Moscovici a Španiel de Guindos. Ak by aj neprešli, nová „eurovláda“ sotva príde s výraznými reformami. Takže ako vždy, uvidíme čo s bankami porobí trh.
zdroj: eurokriza.sk