Süddeutsche Zeitung
Poznáme to z divadelného sveta: dobré hry niekedy pokazí zlé zinscenovanie. Túto kritiku si musia nechať páčiť aj lídri Francúzska, Nemecka, Belgicka a Luxemburska. Keďže sa stretli práve štyria najzanietenejší kritici vojenského riešenia irackej krízy, začalo sa o ich schôdzke ihneď špekulovať. Účastníci si mohli vybrať, či cestujú na smiešny "pralinkový" summit, aby pomohli urobiť šou hostiteľovi Guyovi Verhofstadtovi, ktorý bojuje o priazeň voličov, alebo v skutočnosti plánujú transatlantický puč proti vplyvu USA. Pralinkový summit trval však len dve hodiny a závery nie sú na prekvapenie ani banálne, ani rebelantské, ale rozumné a konzekventné. Sebavedomí Európania žiadajú dôveryhodné kroky v oblasti vojenskej politiky, ktorá by sa mala vyvíjať v tesnej spolupráci Severoatlantickej aliancie, ale nemala by nutne siahať na prostriedky NATO. Nie je to nič iné ako konzekventný vývoj ideí, ktoré európske vlády už roky hlásajú na summitoch. (Zle zabalené pralinky, Cornelia Bolesch, 30. 4.)
Die Presse
To, čo predložili Nemecko, Belgicko, Francúzsko a Luxembursko na bruselskom summite o otázkach európskej obrannej a bezpečnostnej politiky, nepôsobí veľmi presvedčivo. Už aj preto, lebo traja z jeho štyroch účastníkov patria k európskym štátom, ktoré na vojenské účely vydávajú najmenej finančných prostriedkov. Dôveryhodná bude spoločná obrana len vtedy, keď sa jej kapacity čo najskôr modernizujú a posilnia. Vytvorenie moderného obranného systému je však v dnešných časoch finančne nesmierne náročné. Pri každom projekte spoločnej európskej obrany musia byť prítomní aj Briti ako najsilnejšia, najprofesionálnejšia a v bojoch najskúsenejšia ozbrojená mocnosť Európy. Briti majú okrem toho najbližšie k Američanom, ktorí aj napriek unilateralizmu súčasnej administratívy zostávajú ešte nejaký čas aj európskou mocnosťou. Bez ohľadu na to, či to kritikom USA vyhovuje alebo nie. (Bez Britov nejde nič, Burkhard Bischof, 30. 4.)
Predchádzajúci monitor