Keď píšem o rezervnej mene, tak sa v diskusii od konšpirátorov dozviem, že som naivný. A to preto, že tvrdím, že USA si rolu dolára ako rezervnej meny nevynucujú, ale je to prirodzeným dôsledkom toho, že USA sú obrovskou ekonomikou, ktorá má jeden z najviac rozvinutých finančných systémov (netvrdím, že ich finančný systém je skvelý, len to, že vytvára priestor na veľmi vysokú likvidtu), a to je dôvod prečo väčšina globálnych transakcií prebieha v dolároch.
Rezervná mena so sebou popri výhodách ako je lacný kapitál prináša aj jednu veľkú nevýhodu – je silná a tak je sprievodným javom export pracovných miest predovšetkým vo výrobnej sfére. A práve tu je potrebné hľadať jeden z dôvodov, prečo sa mena Číny, ktorá sa medzičasom stala najväčšou svetovou ekonomiku a bude stále väčšia, tak skoro rezervnou menou nestane. Čína silnú menu nechce a intervenuje na jej oslabovanie. Druhým dôvodom je slabý finančný systém, ktorý je oproti americkému stále v plienkach. Toto sa pravdepodobne v najbližších dekádach zmení a juan (prípadne rupia) časom pozíciu rezervnej meny preberú. Tak skoro to ale nebude.
To je v úplnej skratke to, čo si myslím o rezervnej mene. Dnes ale budem písať o tom, ako sa môže pozícia dolára ako rezervnej meny v najbližších rokoch oslabiť. Nemyslím si, že to bude až také dramatické, ale takýto scenár je reálny. A to kvôli súčasnej situácii na trhu s ropou. Ako je čitateľom určite známe, tak v súčasnosti v USA prebieha nový boom v ťažbe ropy. Vďaka novým technológiám, ktoré boli objavené počas vysokých cien ropy pred krízou sa v USA začalo s ťažbou ťažko dostupnej ropy. A to dramaticky navýšilo ťažbu ropy v krajine:
Vývoj ťažby ropy v USA (tis. barelov za deň)
Ako to celé súvisí s rezervnou menou? Tak, že značný objem dolárov akumulujú krajiny vyvážajúce ropu. Týmto dolárom sa hovorí aj petrodoláre. Petrodoláre, ktoré exportéri ropy priamo neminú, buď ukladajú ako rezervy do svojich centrálnych bánk, prípadne ich investujú skrz suverénne fondy. Akumulácia dolárov z ich strany ale v súčasnosti spomaľuje. A to ani nie tak kvôli nižšej cene ropy, ale kvôli tomu, že import ropy do USA klesá, keďže sa vďaka domácej ťažbe stáva krajina viac energeticky samostatná. V súčasnosti sú importy ropy niekde na úrovni z druhej polovice deväťdesiatych rokov.
Importy ropy v USA (v tis bareloch)
Zdroj: EIA
Proces poklesu importov ešte určite neskončil. Je pravda, že súčasný pokles cien ropy znížil investície do nových ťažko dostupných vrtov, ešte sa ale dostavia výsledky predošlých investícií. Dokonca sa nedá vylúčiť ani to, že USA sa stanú sebestačnými v oblasti ropy, to je ale hudba vzdialenej budúcnosti.
Krajiny exportujúce ropu sa tak budú musieť preorientovať na iné trhy, vzhľadom na prudký ekonomický rozvoj v Ázii, budú pravdepodobne viac vyvážať týmto smerom. Už v súčasnosti platí Čína niektoré kontrakty v juanoch a nie v dolároch, a ich počet sa zrejme bude rozširovať. Exportéri ropy sa teda budú preorientovávať od dolára smerom k juanu, prípadne iným ázijským menám, čo jemne zníži status dolára ako rezervnej meny. Jemne píšem z toho dôvodu, lebo si myslím, že sa to bude týkať len trhu s ropou, v iných sektoroch globálnej ekonomiky dôvody pre dolarizáciu zatiaľ nie sú.