V stereotype kampaní počas nedávnych volieb v stredoeurópskom priestore sa iba v otázke daní objavil pokus pre niečo nové. Napríklad česká pravicová ODS začiatkom roku 2002 vstúpila do predvolebného stereotypu nízkou a rovnou 15-percentnou daňou. Podobne chcelo zaujať na Slovensku KDH a DS. Ide o akademicky experiment alebo hlbšiu ekonomickú reformu? Koncept rovnej dane "flat tax" vznikol na americkej Stanfordskej univerzite v roku 1983 a jej ekonomickí autori R. Halla, A. Rabushsky inšpirovali ňou nezávislého prezidentského kandidáta USA S. Forbesa, ktorý ju zaradil v roku 1996 do svojho volebného programu. Otázkou je, prečo dosiaľ nebola nikde zavedená rovná daň. Iste, existuje určitá podobnosť so systémom jednotnej sadzby z dane z príjmu v Rusku s 13 %, Lotyšsku 25 % a Estónsku 26 %. V Rusku sa po jej zavedení zvýšil príjem z daní do štátneho rozpočtu o 70 %, pretože v minulosti tam príjem z daní nebol takmer žiadny. Dane sú dôležitou príjmovou položkou štátneho rozpočtu a pohyb smerom nadol môže narušiť jeho súdržnosť. Ale ani autori koncepcie napr. 15-percentnej rovnej dane sa nevedeli zhodnúť na výške zníženia príjmov z dane do rozpočtu. Preto si môžeme namiesto 15 % dosadiť aj napr. 10 %. Hovoria len o neohrození príjmov do štátneho rozpočtu znížením dane, pretože podľa nich je tzv. fiškálne neutrálna, to znamená, že príjmová neohrozí výdavkovú položku rozpočtu.
Kladným efektom rovnej dane je však tzv. Friedmanovská rovnica -- zníženie daní vyvolá automaticky znižovanie administratívy. V praxi to znamená zníženie počtu štátnych úradníkov a redukciu štátnych inštitúcií napojených na financovanie zo štátneho rozpočtu. Argumentuje sa aj tým, že znižovaním daní sa zníži vplyv sivej ekonomiky alebo inak povedané, ak je nízka daň, neoplatí sa neplatiť a obchádzať daňovú odvodovú povinnosť. Ďalším očakávaným prínosom by mal byť väčší prílev zahraničných investícií do jednoduchého daňového prostredia. Pravicou kritizovaný systém daňových úľav pre zahraničných investorov, ktorý vedie investorov k tomu, aby profitovali len v rámci daňových prázdnin a potom odišli do iných krajín, by mal ich správanie zmeniť tak, že by ostávali v krajine dlhodobo. Negatívny efekt, o ktorom pravica radšej mlčí, je v tom, že už v prvom roku po jej zavedení sa musí škrtať aj v citlivých oblastiach rozpočtu, ako je školstvo a zdravotníctvo, aby sa zredukovali výdavky štátneho rozpočtu. Muselo by teda nasledovať zvýšenie, napríklad, daňových sadzieb pri základných potravinách. Konečným dôsledkom môže byť dočasné zníženie životnej úrovne s politickými následkami. Vidno to na filozofii prístupu k daňovému systému: pravica presadzuje nízku a jednoduchú daň -- podľa princípu neoplatí sa neplatiť, kým ľavica preferuje vyššiu a komplikovanejšiu daň, ktorú chce solidárne prerozdeliť, pravda, so všetkými následkami.
Prístupový proces nasmerovaný k integrácii do EÚ vyžaduje však od kandidátskych krajín kompatibilitu daňovej legislatívy. Aj keď neexistuje skutočná spoločná daňová politika únie, aj tak smeruje k približovaniu sadzby spotrebných daní a spoločného systému DPH. Ak by sme aj vylúčili daň z príjmu právnických osôb, kde je cieľovou európskou sadzbou 25 %, zostáva nám na aplikovanie rovnakej dane len daň z príjmu fyzických osôb. Pričom brzdou pre takéto zavedenie dane sú články 90, 91, 92 a 93 Zmluvy o Európskom spoločenstve, ktoré vyžadujú v daňových otázkach jednomyseľný súhlas Európskej Rady. Predstava, že by ho dnes členské krajiny EÚ prijali, je naozaj iluzórna. Stačí sa pozrieť na boj okolo dodržovania princípov Paktu stability.
V európskom kontexte tak rovná daň v uvedených súvislostiach stráca zmysel, pretože by narúšala už budovaný spoločný systém DPH v únii. Navyše Európska komisia požaduje v kandidátskych krajinách, naopak, nárast počtu daňových úradníkov. Zavedenie experimentu rovnej dane v kontexte integrácie do EÚ, je teda načasované nesprávne. Po prijatí kandidátskych krajín do EÚ bude totiž prevažovať tendencia nevybočiť z radu. A to aj napriek tomu, že iluzórny coperfieldovský klam o rovnej dani môže lákať čoraz viac voličov, ktorí chcú v ňom cez politiku vidieť zmenu vo svoj prospech.
StoryEditor