Slovensko žilo v marci prezidentskými voľbami, ktoré boli charakteristické tvrdými vzájomnými útokmi jednotlivých kandidátov. Najviac útokov sa zameriavalo na nestraníckeho kandidáta, ktorý napokon z týchto útokov z vôle ľudu vyšiel víťazne.
Nevedeli sme, že aj v inej členskej krajine Európskej únie sa odohrávajú v tom čase prezidentské voľby. Mali však oveľa miernejší priebeh i očakávanejší výsledok. Prezidenta v Maltskej republike volí 65-členná snemovňa reprezentantov, výsledok v tomto roku radostne privítala väčšina obyvateľstva. Možno aj preto, že prezidentom sa stala obľúbená politička, druhá žena v pozícii prezidenta Malty. Zároveň je aj najmladším prezidentom v histórii krajiny vo veku 55 rokov.
Marie-Louise Coleiro Preca je vzdelaním právnička, profesionálne pracovala ako notárka, má však už aj politické skúsenosti, pretože ako členka Labour Party viedla Ministerstvo pre rodinu a sociálnu solidaritu. V krajine je veľmi známa svojou skromnosťou a ľudským prístupom k bežným obyvateľom. Už v čase pôsobenia v ministerskom kresle sa vzdala prideleného služobného BMW a uprednostnila oveľa skromnejší FIAT. Počas presunov autom zásadne sedávala vedľa vodiča, a to iste nie preto, aby mu hovorila do šoférovania. Do práce chodieva veľmi skoro, nie zriedkavo aj o piatej hodine ráno. Tam aj raňajkovala a nezabudla dať raňajky aj svojmu šoférovi. Často chodievala mestom peši, stretávala sa s ľuďmi a načúvala ich problémom. Stala sa veľmi obľúbenou práve pre svoj ľudský prístup k bežným obyvateľom.
Bola tak pohrúžená do svojich pracovných povinností, že aj zabúdala na svoj vlastný súkromný život. So svojim manželom sa zoznámila náhodne prostredníctvom ich spoločného priateľa v jednej reštaurácii, keď bola v pozícii ministerky. Dala svojmu budúcemu manželovi vizitku so slovami, že sa jej môže kedykoľvek ozvať. Ten však niekoľko mesiacov na túto nepriamu výzvu nereagoval, až kým znova nezapracovala náhoda a budúci prezidentský pár sa opäť náhodne stretol. Od toho momentu však dostali udalosti rýchlejší spád a dnes žijú manželia spolu už okolo pätnásť rokov a vychovávajú jednu dcéru.
Prezident na Malte volený na obdobie päť rokov má postavenie podobné nášmu prezidentovi, výkonná moc je v rukách ministerského predsedu.
Hospodárstvo
Maltská republika nemá žiadne nerastné suroviny, dokonca nemá ani pitnú vodu. Na ostrove nie je jediná rieka či sladkovodné jazero. Úžitková voda sa získava odsoľovaním morskej vody a je vhodná aj na pitie. Zachováva si však naďalej trochu slanú chuť, a preto Malťania uprednostňujú balenú vodu predávanú v obchodoch. Malta nemá ťažký priemysel, má však prístavy na stavbu a opravu lodí. Význam pre krajinu má elektrotechnický priemysel zameraný na výrobu komponentov pre počítačové firmy, či ľahký strojárenský priemysel. Svoje postavenie má aj textilný, či potravinársky priemysel.
Pre hospodárstvo krajiny majú význam stávkové kancelárie, ktoré odvádzajú štátu slušné dane. Populárne sú jazykové školy, ktoré navštevujú žiaci školského veku aj tí, ktorí školské lavice už dávno opustili. Jazykové pobyty na Malte sú lacnejšie ako vo Veľkej Británii, angličtina je tu spolu s maltčinou úradným jazykom. Pôsobí tu aj veľa originálnych Britov, ktorí si tu vychutnávajú slnečné počasie a rýchlo zabudnú na často daždivé počasie na Britských ostrovoch.
Domy na Malte sú stavené z vápenca žltej farby nazývaného globigerin, ktorý sa ťaží vo viacerých lomoch. Hneď v nich je rezaný na kvádre dodávané priamo na stavby. Iný stavebný materiál sa na Malte nepoužíva a tak sú všetky mestá žltej farby kombinované s drevenými farebnými balkónmi. Drevo je však treba dovážať, stromov je na Malte nedostatok.
Turistický ruch napreduje z roka na rok, minulý rok počet návštevníkov zo zahraničia dosiahol vyše 1,2 milióna ročne. Pri počte obyvateľov 418.000 je to veľmi slušné číslo. Turistický ruch sa podieľa na tvorbe HDP približne 35 %. Na Slovensku je to 2,7 %. Toto porovnanie netreba komentovať. Významnými pre turistický ruch sú veľké zaoceánske lode, ktoré v pravidelných intervaloch privážajú do vallettského prístavu tisíce turistov. Aj keď sa tu zdržia len jeden deň, rýchlo nakupujú všetko možné, aby si domov odniesli nejakú pamiatku na túto zaujímavú krajinu.
Rybolov a na to nadväzujúci spracovateľský priemysel majú tiež svoje miesto v hospodárstve.
Napriek tomu, že sladká voda sa získava náročne odsoľovaním morskej vody, poľnohospodárske aktivity na ostrove vidieť oveľa častejšie ako na Slovensku. Približne 40 % pôdy sa využíva na poľnohospodársku činnosť, napriek tomu dopestované plodiny pokryjú len asi 25 % spotreby. Pestujú sa najmä rajčiny, cibuľa, zemiaky, baklažán, fazuľa a jahody. Jahody dosahujú mimoriadnu kvalitu a zberajú sa už koncom marca. Začiatkom apríla sa pravidelne usporadúva festa na oslavu jahôd, ktorá je veľmi populárna. Podobné festy sa konajú na oslavu rajčín, cibule, mlieka či chleba. Malťania sú veľmi hrdí na svoj chlieb a ten nesmie nikdy chýbať na stole spolu s olivovým olejom. Často sa možno stretnúť s predajom poľnohospodárskych bioproduktov predávaných v malých príjemných predajniach s neopakovateľnou atmosférou.
Životná úroveň
Malta má rozlohu 316 km2, čo je porovnateľné s rozlohou Bratislavy. Počet obyvateľov krajiny je približne o 80 000 menší ako je v Bratislave. Čiže menší počet obyvateľstva prispieva na tvorbu HDP ako v Bratislave. Podľa nedávno zverejneného prieskumu Európskej únie patrí bratislavský región medzi päť najbohatších miest v Európe. Neviem, kto ten prieskum realizoval, ale zdá sa mi značne vzdialený od reality.
Hrubý domáci produkt Malty predstavuje 86 % priemeru HDP Európskej únie, na Slovensku je to 75 %. Na porovnanie treba uviesť, že priemerný plat na Malte je 1 346 eur, na Slovensku 751 eur, čo je niečo viac ako polovica priemerného platu na Malte. Ako je to možné? Odpoveďou pre mňa je asi zlé hospodárenie na Slovensku a rozkrádanie nadobudnutých hodnôt.
Návštevník zo Slovenska sa na Malte nemôže zbaviť pocitu, že životná úroveň obyvateľstva na Malte je oveľa vyššia ako u nás. Nevidieť ošarpané a počmárané budovy od graffiti, čistota je príkladná, zdravotná starostlivosť je na vysokej úrovni, nevidieť zanedbanú krajinu, nevidieť žobrákov, služby fungujú dokonale, na ľuďoch vidieť spokojnosť, stravujú sa dobre a zdravo.
Zlé jazyky tvrdia, že Malťania slávia 5 dní festu a 360 dní po nej odpočívajú. Údajne ale pravdou je, že sa 360 dní na festu chystajú a len potom 5 dní slávia. Nech už je akokoľvek, pravdou je, že Malťania si život užívajú život a často si nájdu dôvod, aby niečo oslávili. Rodinní príslušníci sa spolu často stretávajú, nedele sú vyhradené na oddych a spoločné obedy v reštauráciách. Veľmi si prajem, aby sa raz mali Slováci aspoň tak dobre ako Malťania.