V súčasnosti sa vo veľkom hovorí o dopade Grexitu na eurozónu. Ten by bol ale limitovaný, pretože a) vo vládnom dlhu už pôžičky Grécku započítané sú, pričom nikto okrem Grécka nemá problémy so solventnosťou, b) ECB je schopná svoje straty presahujúce kapitál a rezervy ututlať a c) bankový sektor veľkú expozíciu voči Grécku nemá.
Podľa posledných štatistík Banky pre medzinárodné platby (BIS) majú banky z 18 európskych krajín (prví dvanásti členovia eurozóny + Británia, Švédsko, Dánsko, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko) voči Grécku expozíciu vo výške 47,8 mld. eur. Z toho je značná časť záväzkov mimo eurozóny (expozícia Britských bánk je 13,1 mld. a švajčiarskych 3,4 mld.) a z nemeckých záväzkov pripadá 15 mld. na štátnu rozvojovú banku.
Čiže expozícia súkromných bánk v eurozóne voči všetkým formám gréckeho dlhu mohla byť v čase zverejnenia týchto dát niekde okolo úrovne 16 mld. eur, čo je skutočne nízky objem. (Navyše dáta sú ku koncu septembra 2014, odkedy banky zrejme vplyvom udalostí z posledných týždňov svoju expozíciu znížili). Keď si zoberieme, že je roztrúsená medzi mnoho bánk, tak žiadne systémové riziko v prípade GrExitu a tobôž nie v prípade bankrotu nehrozí.
Odkiaľ ale veje pre európsky finančný sektor väčšie riziko, tak to je Rusko. Európske banky zo spomínaných 18 krajín majú voči ruskému dlhu všetkých foriem (štát, firmy, banky, domácnosti) expozíciu vo výške 145 mld. eur. Najväčšiu majú francúzske banky (41,4 mld.), potom talianske (25 mld.), nemecké (17 mld.), rakúske (16,9 mld.), britské (13,5 mld.) a holandské (12,6 mld.).
Prípadná platbyneschopnosť ruských subjektov (v extrémnom prípade neochota platiť dlh) by sa teda európskym bankám mohla postarať o celkom solídne straty. Zdroje problémov s platbyschopnosťou ruských dlžníkov môžu byť nasledovné:
- Dlh denominovaný v eurách, príjmy v rubľoch. Slabý rubeľ výrazne predraží splátky dlhu
- Problémy sankciovaných subjektov s prístupom k eurám potrebným na refinancovanie dlhu
- Bankroty v dôsledku zhoršenej ekonomickej situácie alebo sankcií na exporty
- Pokles príjmov ťažobných spoločností v dôsledku poklesu cien ropy a iných komodít
Tento zoznam vychádza zo súčasného stavu, ďalšie sankcie by tieto problémy mohli ešte prehĺbiť (okrem bodu štyri).
Navyše je potrebné pozrieť sa aj na expozíciu voči ukrajinským subjektom, ktorú majú európske banky v objeme 15,5 mld. eur. Väčšina (8,8 mld.) je v štatistikách BIS nekategorizovaná, čo znamená, že môže spadať pod Nórsko, Fínsko alebo Luxemburgsko (dáta pre ostatné krajiny sú zverejňované separátne) Fínsko zrejme veľkú expozíciu na Ukrajine nemá, Nórsko maximálne cez svoje suverénne ropné fondy, ale nie banky, a tak to tipujem na luxemburské banky. Tieto pohľadávky sú takisto v ohrození, ešte viac než pôžičky ruským subjektom. Stačí sa pozrieť na pokles ukrajinskej ekonomiky o viac ako 15 % vo štvrtom kvartáli.
Na záver prikladám graf expozície európskych bánk voči Rusku, Grécku a Ukrajine (zdroj BIS, prepočítané z USD na EUR):
Čiže, keď sa hovorí o riziku pre európsky bankový sektor v dohľadnej dobe, je potrebné sa pozrieť skôr na východ ako na juh.
Komentár bol zverejnený na stránke Xpuls.cz