Začiatkom týždňa oba drahé kovy mierne posilnili. Zlato posilnilo o 10 USD a striebro sa priblížilo k hranici 20 USD. V ďalšie dni oba drahé kovy opätovne zvýšili svoje ceny, keď sa zlato obchodovalo nad 1250 USD a striebro nad 20 USD. Hneď nato však oba drahé kovy výrazným spôsobom klesli a to opätovne k úrovniam zo začiatku týždňa. V piatok zlato mierne kleslo k 1220 USD, avšak nakoniec zaznamenalo pozitívny deň a rovnako to platilo pre striebro.
Cena zlata uzavrela nakoniec na úrovni 1238,7 USD, čo bolo o 8 USD viac ako minulý týždeň. Cena striebra uzavrela na 19,68 USD a rovnako stúpla o 0,14 USD. Pomer ceny zlata a striebra je na úrovni 62,94 a v princípe ostáva rovnaký, ako bol pred týždňom. HUI index (index najdôležitejších zlatých ťažobných spoločností) mierne posilnil na úroveň 195,57. XAU index (index zlatých a strieborných ťažobných spoločností) posilnil rovnako a uzavrel na úrovni 82,15 USD. Na COMEXe stávky na pokles cien u veľkých hráčov v čistom vyjadrení stúpli ako na zlato, tak i na striebro.
Drahé kovy reagovali na dianie v USA. Tam sa dohodli republikáni a demokrati na federálnom rozpočte a ďalšom smerovaní fiškálnej politiky. Následný pokles ceny môže byť spojený so špekuláciou o znížení nákupov dlhopisov FEDom, ktorý nemusí tak intenzívne pomáhať federálnej vláde vzhľadom na dohodu o rozpočte a má lepší manévrovací priestor. Z toho vyplýva, že hranica 1200 USD na zlato do konca roku je viac pravdepodobná.
Drahé kovy sú stále pod tlakom. Blíži sa koniec roka a viaceré banky dávajú vyhlásenia k cenám na budúci rok. Väčšina z nich je samozrejme negatívna. Predpoklady ceny zlata na rok 2014 sa pohybujú v rozmedzí od 1000 do 1200 USD. Najpozitívnejšia je Commerzbank, ktorej odhad na rok 2014 sa pohybuje okolo 1400 USD. Blíži sa koniec roka a nemožno predpokladať, že by sa na trhu niečo zásadné udialo. Skôr budeme sledovať oba drahé kovy v súčasných cenových hladinách. To, čo prinesie rok 2014 je z tohto pohľadu veľmi ďaleko.
Prehľad cien drahých kovov za ostatné obdobie:
Zdroj: upner.com, kitco.com
Severná Kórea predáva zlato
Trh so zlatom COMEX zažil tento týždeň opätovne zastavenie predaja na 10 sekúnd, keď bolo na trh umiestnených 3000 kontraktov (9,3 tony zlata) počas jednej sekundy. To u mnohých stále vyvoláva otázky o potenciálnej manipulácií s cenou zlata. Tento rok sa táto nezvyčajná udalosť stala už po šiesty krát. Na manipuláciu si svieti i nemecký finančný regulátor BaFin. Úrad vyšetruje potenciálnu manipuláciu s cenami zlata. Minulý týždeň vyšlo zároveň najavo, že kontrolóri už viac ako mesiac vŕtajú do zamestnancov Deutche Bank, ktorá je členom prestížneho klubu piatich bánk, ktoré určujú výšku Londýnskeho fixu. Kontrolóri údajne mesiac vypočúvajú zamestnancov banky a kontrolujú rôzne druhy dokumentov.
Ako vieme India výrazne bojuje proti dovozu zlata do krajiny. Ako sa však vyjadril ekonomický poradca premiéra, India by dokázala zvládnuť dovoz zlata v hodnote približne 30 mld. USD, čo je približne 745 ton zlata pri súčasných cenách. Tento rok sa vzhľadom na nižšie ceny, vyššie dovozné clá a prísne pravidlá dovozu, prepadol import zlata o 80 % v dolárovom vyjadrení. Znížený dovoz spôsobuje, že výška marže na zlato oproti spotovej cene sa vyšplhala v krajine na 180 USD za uncu, zo 120 USD z minulého mesiaca. To je spôsobené tým, že v Indii vrcholí svadobná sezóna a Indovia si ju nevedia dobre predstaviť bez žltého kovu. Indovia nakujú tradične zlato od augusta do októbra, kedy je sezóna festivalov a v novembri a decembri, keď je svadobná sezóna.
Zvýšený dovoz zlata však zaznamenalo Turecko. To doviezlo do krajiny viac ako 270 ton zlata za prvých 11 mesiacov roku, čo určite súvisí s uvoľnením sankcií voči Iránu. Tomu Turecko dodávalo zlato za výmenu za zemný plyn. Irán môže podľa dohody doviesť zlato vo výške 1,5 mld. USD.
A zlato vraj začala predávať i Severná Kórea. Vraj. Nie je to oficiálna informácia potvrdená režimom. Tvrdia to agenti juhokórejskej tajnej služby. Zlato má Severná Kórea predávať Číne. Ak sa tak deje svedčí to o ekonomických problémoch režimu. Nevieme koľko zlata má Severná Kórea, avšak predpokladá sa že okolo 2000 ton. Súvisí to s nákupmi z minulosti a s ťažobným priemyslom v krajine, o ktorom sa odhaduje, že dokáže vygenerovať približne 8 - 10 ton zlata ročne. Severná Kórea predávala zlato naposledy v rokoch 1983-1993 cez Londýn a v roku 2006 údajne predala zlato do Thajska. Avšak o ostatnom sa môžeme len dohadovať, pretože oficiálne a uveriteľné informácie o krajine v princípe neexistujú.
Banková únia bude. Dúfajme, že nie neskoro
Hlavnou témou týždňa v Európe boli diskusie a dohody o bankovej únii. Médiá pripisujú tejto dohode rovnaký význam ako zavedeniu Eura. Dohoda by mala priniesť zmenu pri záchrane bánk. Hlavnými hráčmi by už nemali byť daňoví poplatníci ale v poradí akcionári, veritelia a väčší vkladatelia a až nakoniec daňoví poplatníci. Len, aby nebol problém taký veľký, že daňoví poplatníci zaplatia aj tak najviac. Zároveň sa dohoda motá okolo záchranného fondu, ktorý by mal mať hodnotu 55 mld. euro a ktorý by mal byť tvorený v nasledujúcich 10 rokoch. Peniaze do fondu sa budú odvíjať ako 1 % výšky vkladov v bankách a budú vyberané odvodom. Finálne by mala dohoda začať platiť od roku 2016. Treba dúfať, že to nebude nakoniec veľmi neskoro.
A na pozore treba byť. Nehovorí to nik iný ako Medzinárodný menový fond, ktorého riaditeľka vyhlásila, že eurokríza neskončila Európske problémy nie sú vôbec vyriešené. Lagardová to vyhlásila po tom, čo prišli posledné dáta z Grécka, ktoré ukazujú, že priemyselná produkcia padla o 5,2 % a zároveň to tvrdí v kontexte vysokej nezamestnanosti v Eurozóne. A to si musíme uvedomiť, že bez výraznej pomoci zo strany ECB by Eurozóna nedosahovala ani takéto výsledky.
Na stretnutí ministrov Eurozóny sa rovnako hovorilo o výmene daňových informácií medzi krajinami. Všetkých sklamalo Luxembursko a Rakúsko, ktoré sa do tejto dohody nehrnú a upozorňujú, že bez toho, aby bola takáto dohoda uzavretá aj s tretími krajinami, hrozí únik kapitálu. V prípade Luxemburska i mierny pokles atraktivity tamojšieho bankového sektora. Ako to však bude? Väčšina určite dotlačí menšinu k nejakému kompromisu. No a potom sa stane to, pred čím varuje Luxembursko. Kapitál sa presunie. Možno veľmi rýchlo. Prostredníctvom bitcoinov.
Presuňme sa zas na iný kontinent. Austrálska centrálna banka hrá už dlhšie hru so svojou menou, ktorá sa volá „oslabujeme menu spoločne s ostatnými,“ ergo sú to už viackrát spomínané menové vojny. Minulý týždeň sa k tejto téme vyjadril guvernér centrálnej banky a na „prekvapenie“ vyhlásil, že austrálsky dolár potrebuje ďalej oslabovať. Ako na to budú reagovať ostatné centrálne banky? Rovnako. Výsledkom je permanentná strata kúpnej sily klasických mien.
A keď sa už bavíme o tom, ktorá centrálna banka najviac podporuje ekonomiku, tak to nie je ani americký FED (85 mld. USD mesačne), ani japonská Bank of Japan (75 mld. USD mesačne) a ani ECB. Je to Čínska centrálna banka, ktorá v novembri poskytla ekonomike 203 mld. USD, čo je o 20 % viac ako spojené stimuly FEDu a BoJ.
Zdroj: zerohedge.com
Hlavnou témou v USA bola dohoda o rozpočte medzi republikánmi a demokratmi. Tá by malo zamedziť ďalšiemu potenciálnemu uzavretiu niektorých federálnych úradov, ako tomu bolo v októbri tohto roku. Plán uvažuje s 23 mld. znížením deficitu rozpočtu a znížením niektorých výdavkov. Avšak v dohode ešte nie je zahrnutá požiadavka Bieleho domu o zachovanie prídavkov v nezamestnanosti pre 1,3 mil. Američanov. Demokrati naznačujú, že by dané zachovanie boli ochotní vymeniť za zníženie priamych platieb farmárov. Zjavne sú nezamestnaní lepšou voličskou základňou, ako farmári. Dohodu síce všetci oslavujú, ale pamätajme na to, že dlh USA je už viac ako 105 % HDP a v nominálnom vyjadrení dosahuje výšku viac ako 17 biliónov USD. A rovnako nezabúdajme na fakt, že úrokové miery na 10 ročných dlhopisoch vzrástli v ostatnom období o skoro 80 % a dnes sa pohybujú v okolí 2,9 %, čo rovnako zvyšuje finančné nároky rozpočtu na financovanie dlhu.