Koncom novembra, kedy o rozpade eurozóny nebolo ani páru ani slychu, som v komentári O rozpade eurozóny sa ešte bude hovoriť písal, že stále existujú krajiny, pri ktorých reálne hrozí odchod z eurozóny (mal som na mysli predovšetkým Grécko a Španielsko). A to bez toho, aby som vedel, že v Grécku sa pri nezvolení prezidenta rozpúšťa parlament. A po niekoľkých týždňoch tu máme túto tému znova. V Grécku budú koncom mesiaca voľby, z ktorých môže vzísť vláda Syrizy. Tá síce odchod z eurozóny nežiada, v rámci eurozóny ale jej program šancu na realizáciu nemá. Môže teda skončiť buď tak, že Syriza značnú časť svojho programu nenaplní, alebo že vyvedie Grécko z eurozóny.
Už dlho píšem o tom, že pre Grécko je odchod z eurozóny tým najlepším, čo môže urobiť (podobne aj pre Španielsko), viac ako dvadsaťpercentná nezamestnanosť na dlhé roky ako cena za udržanie eura nie je v žiadnom prípade adekvátna. Odchod z eurozóny by vyriešil jednou ranou:
Problém s nezamestnanosťou: pri výrazne slabšej mene by sa gréckym subjektom oplatilo ďaleko menej importovať, čo by podporilo domácich výrobcov a rovnako podporný efekt by to malo na exportérov, ktorí by boli na zahraničných trhoch konkurencieschopnejší. Aby ste ma nepochopili nesprávne, nikdy som nebol fanúšikom umelého podhodnocovania meny, ktoré ide na úkor znehodnotenia úspor. Toto by však nebolo podhodnocovanie, ale návrat na reálne úrovne z nadhodnotenej meny.
Problém s dlhom: Pri príjmoch v drachmách, ktorá by výrazne oslabila voči euru, by Grécka vláda nedokázala splácať eurové záväzky a logicky by nasledoval bankrot. (To isté by platilo pre domácnosti a firmy, tie ale nie sú zadlžené až v takej miere ako vláda.)
Je tu ale jeden problém. Vystúpenie z eurozóny by Grécku pomohlo v prípade, že by malo aspoň trochu rozumnú vládu, ktorá by umožnila nápravu toho, čo sa pri potieraní trhu v rámci eurozóny pokazilo (v tomto prípade devízového trhu a trhu so štátnymi dlhopismi). Nie som si istý, či by Syriza v prípade vystúpenia z eurozóny išla cestou trhu, alebo skôr venezuelsko-argentínskym štýlom. Tipujem, že skôr tým druhým, ale toto hodnotenie prenechám politickým analytikom.
O tejto ceste som písal na jar minulého roka v komentári Ako v Latinskej Amerike strieľajú poslíčkov. A táto cesta môže dopadnúť dosť škaredo. Hoci po prekonaní prvotného šoku by sa zrejme Grécku darilo, pretože pri extrémne vysokej nezamestnanosti a tým pádom aj veľkej medzere v ekonomickej aktivite by HDP pravdepodobne prudko rástlo aj v prípade vlády Raťafáka Plachtu. Dlhodobo to ale tak už fungovať nebude.
Grécko pritom mohlo vystúpiť z eurozóny s lepšími vyhliadkami. A to pokiaľ by vystúpilo z eurozóny ďaleko skôr. Nezamestnanosť by sa v takom prípade nedostala na tak vysoké úrovne a k moci by sa zrejme nedostala strana snažiaca sa riešiť problémy utláčaním trhu. Netvrdím, že sa tak nevyhnutne stane. Môže sa stať, že Syriza nevyhrá voľby, alebo nedokáže zostaviť vládu, môže sa stať, že jej kroky budú iné ako jej rétorika, alebo aj to, že sa dlho pri moci neudrží.
Pokiaľ ale nastane ten najhorší možný venezuelsko-argentínsky scenár, tak za to budú zodpovední tí, ktorí zosnovali dvojnásobnú záchranu pre Grécko a umelo tak predĺžili utrpenie gréckeho ľudu. Tí, ktorí boli ochotní vyhnať nezamestnanosť v krajine na 25 % aby ďalej živili svoj sen o prosperujúcej nehomogénnej menovej únii. Tí, ktorí alibisticky tvrdia, že eurozónu zachránil euroval a nie ECB.