Cena ropy od júna tohto roku prudko klesá, a v súčasnosti je najnižšie od roku 2009. Mnohí ekonómovia sa domnievajú, že tento pokles je dobrým signálom pre globálnu ekonomiku. Opak je však pravdou. Príčiny, ktoré viedli k poklesu ceny ropy za posledné mesiace, sú totiž rovnaké, ako tie, ktoré k nemu viedli po bankrote Lehman Brothers. Navyše to, že pokles ceny ropy je skôr či neskôr nevyhnutný, sa dalo predpokladať (viď „Cena ropy musí klesnúť“, FinWeb, 2011).
V období rokov 2005 až 2008 cena ropy vzrástla z 50 dolárov na 147 dolárov, teda takmer 3-násobný nárast. Napriek tomuto obrovskému nárastu dopytu sa ťažba konvenčnej ropy prakticky nezvýšila, pretože rýchlosť vyčerpávania objavených ložísk a nárast novej ťažby z nových ložísk boli približne v rovnováhe. Rastúce výdaje spotrebiteľov v dôsledku tohto rastu ceny, ale nie množstva, v kombinácii s ešte rýchlejšie rastúcim zadlžovaním, priniesli krach investičnej banky Lehman Brothers. Panika na trhoch a otrasenie dôvery bankových inštitúcií znamenali pokles ceny ropy na predkrízovú úroveň, centrálne banky rozvinutých krajín v strachu o ďalší vývoj rýchlo zasiahli. Úrokové sadzby znížili na minimum, a americká centrálna banka FED pristúpila aj k aktívnemu nakupovaniu nadbytočného dlhu navyšovaním svojich bilancií (tzv. kvantitatívne uvoľňovanie). Podobný vývoj však nasledoval aj vo Veľkej Británii, Japonsku, a v menšej miere aj Európe (ECB zatiaľ ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu nepristúpila).
Obr. 1: Vývoj spotovej ceny americkej WTI od roku 2004 (podľa EIA). Keď cena vzrastie príliš vysoko, bankrotujú spotrebitelia, keď klesne príliš nízko, bankrotujú ropné spoločnosti.
Táto stratégia na istý čas zafungovala, minimálne pre (naj)vyššie vrstvy našej spoločnosti. Akcie začali znovu rásť a v súčasnosti lámu rekordy. Hrozba deflácie sa zdala byť zažehnaná. Ako vedľajší efekt nízkych úrokov a (opätovne) rastúcej ceny ropy, začala v Amerike bridlicová „revolúcia“, ktorá podľa niektorých prinesie Amerike nezávislosť v spotrebe ropy. Obavy o vyčerpávanie ropy, ktoré sa nakrátko objavili pri jej rekordnej cene, zmizli, a dnes jej vraj máme znovu toľko, že nevieme, čo s ňou, preto cena klesá. Ako je to ale v skutočnosti?
Obr. 2: Globálna ťažba konvenčnej ropy, ropy z ropných pieskov, a bridlicovej ropy od roku 1994 do júla 2014. Zdroje (EIA, Euan Mearns)
V rokoch 1994 až 2004 vrástla denná ťažba ropy o takmer 14 miliónov barelov. O ďalších 10 rokov však vrástla už iba o necelé 3 milióny barelov, pričom ťažba konvenčnej, najlacnejšej a najkvalitnejšej ropy nevzrástla prakticky vôbec. Súčasný pokles ceny nemožno v žiadnom prípade vysvetľovať ako prebytok ropy, ale ako dôsledok poklesu dopytu (peňazí). Keďže však ropa je zároveň indikátorom ekonomickej aktivity, pokles dopytu sa skôr či neskôr prejaví aj v reálnej ekonomike. Veľká časť bridlicovej „revolúcie“ stojí a padá s vysokými cenami ropy a dostupnosťou lacných úverov. Spotrebitelia v rozvinutých krajinách už možnosť ďalšieho zadlžovania takmer vyčerpali, nemá kto drahú ťažbu bridlicovej ropy financovať, a táto časť ropného priemyslu bude mať obrovské problémy splácať dlhy, ktoré si vďaka rekordne nízkym úrokových sadzbám nabral. Najprv teda klesá dopyt, ten vytvorí relatívny prebytok komodity na trhu, cena musí následne klesnúť, a spolu s ňou aj hodnota ropného priemyslu a investíce do budúcej ťažby. Pokial cena znovu rýchlo nevzrastie (nie je však jasné, ako by mohla, centrálne banky už nemajú príliš ako zasahovať – možno by nepomohlo ani 4. kolo kvantitatívneho uvoľňovania FED-u), ťažba bridlicovej ropy tam, kde je najdrahšia, bude rýchlo klesať. Zároveň ale bude pokračovať aj vyčerpávanie existujúcich ložísk konvenčnej ropy. S odstupom desaťročí budeme súčasné obdobie hodnotiť ako obdobie, kedy sa skončil reálny ekonomický rast.