Jar je v plnom prúde a spolu s ňou aj kampaň k nastávajúcim voľbám do Európskeho parlamentu. Na jednej strane môžeme vidieť na kampani na Slovensku a v iných krajinách, na strane druhej téma európskej ekonomiky a budúcich právomocí naberá na obrátkach. Vidno to napr. aj v novom rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorým zamietol právnu námietku zo strany Spojeného kráľovstva a posunul o krok bližšie zavedenie dane z finančných transakcii alebo populárne tiež nazývanú daň Robina Hooda. Námietka sa týkala strachu Spojeného kráľovstva z dopadu dane na finančné centrum v Londýne. Podľa námietky Veľkej Británie bolo nespravodlivé, aby jedenásť krajín Eurozóny prijalo opatrenie v podobe dane, ktorá by negatívne ovplyvnila ostatné krajiny Európskej únie, ktoré s týmto opatrením nesúhlasia. Táto námietka však bola zamietnutá, čím sme sa výrazne priblížili presadeniu a zavedeniu samotnej dane, ktorá môže mať na finančný sektor v Európskej únii významný negatívny dopad.
S bankovým sektorom súvisí aj druhá novinka v rámci ekonomiky Európskej únie. Európsky orgán pre bankovníctvo v súčinnosti s národnými bankovými regulátormi totiž odhalilo detaily stress testov, ktoré majú pomôcť odhaliť, či veľké európske banky sú schopné ustáť ekonomický šok alebo prepad na trhoch. Predošlé stress testy z roku 2011 sa ukázali byť výsmechom, keďže niektoré banky, ktoré prešli testom s výbornými výsledkami, boli blízko krachu už o pár mesiacov neskôr. Testy, ktoré boli pripravené na tento rok, sú však oveľa dôslednejšie, predpokladajú prudký nárast výnosov dlhopisov a 2,1% pokles ekonomického výkonu v priebehu troch rokov. Niektoré krajiny ako napr. Veľká Británia ešte pridajú horšie predpovede v rámci týchto testov, čím sa pokúsia ešte zintenzívniť prípravu na možné budúce problémy. V porovnaní s predošlými testami, ktoré predpovedali len pokles 0,4% počas dvoch rokov, budú zároveň súčasné testy považovať držanie vládnych dlhopisov za väčšie riziko, nakoľko budú rátať s možnosťou, že nemajú takú hodnotu, za akú ich banky kúpili. V každom prípade bude zaujímavé sledovať ako sa tento test prejaví na najväčších bankách a aký bude politický dopad v prípade, že banky tieto testy nezvládnu.
Z hľadiska svetovej ekonomiky bola najzaujímavejšia nová predpoveď OECD ohľadne hospodárskeho rastu. OECD ponovom predpovedá, že svetová ekonomika porastie pomalšie než sa očakávalo a to najmä vďaka spomaleniu rastu v rozvojových krajinách. Svetový rast by mal byť na úrovni 3,4 % oproti pôvodnej predpovedi 3,6 % z novembra minulého roka. V roku 2015 by však rast ekonomiky mal byť stále na úrovni 3,9 %. Najviac OECD zlepšila odhad úrovne rastu pre Veľkú Britániu, ktorej rast očakáva tento rok na úrovni 3,2 % oproti predpovedi 2,4 % z pred šiestich mesiacov. OECD ocenilo hlavne veľmi rozumnú monetárnu politiku a silný rast pracovných miest. V celosvetovom meradle však svetová ekonomika stále čelí rizikám súvisiacim s vysokou nezamestnanosťou a nízkou mierou rastu, ktoré spomaľujú proces hospodárskeho oživenia. Pokiaľ sa pozrieme na odhad rastu pre Čínu, ten klesol na 7,4 % z predošlého odhadu 8,2 %. Odhad rastu tiež klesol pre Spojené štáty z 2,9 % na 2,6 % pre tento rok a to z dôvodov zlého počasia a vypnutia vlády na jeseň minulého roku.
Tohtotýždňový prehľad ekonomických udalostí zakončíme spoločnou správou, ktorá sa týka Číny a USA. V diskusiách o čínskej ekonomike sa totiž čoraz častejšie spomína možný ekonomický pokles a dopady, ktoré môže spôsobiť napr. v Spojených štátoch. Diskusie o ekonomických problémoch narastajú najmä s ohľadom na niekoľko nových správ z čínskej ekonomiky. V prvom rade sa dostali na verejnosť informácie, že napriek prísľubom dlhodobého ekonomického rastu klesli príjmy čínskych firiem v porovnaní s prvým kvartálom 2013 o 7,2 %. Toto je najväčší medziročný prepad od prvého kvartálu 2009. Druhým významným ekonomickým ukazovateľom, ktorý sa vyvíjal negatívne, je trh s nehnuteľnosťami a pôdou. Predaj pôdy v 20 najväčších mestách v marci medziročne poklesol o 5 %, čo predstavuje najväčší pokles minimálne za posledný rok. Hodnota predajov pozemkov v mestách tretej úrovne poklesla dokonca o 27 % minulý mesiac podľa majiteľa najväčšieho čínskeho realitného webu. Ak by sa tento pokles potvrdil aj do budúcnosti, mohlo by to mať významný dopad na ekonomiku v iných častiach sveta, najmä však v USA, ktoré sú s Čínou významne ekonomicky prepojené. Podľa Marca Zandiho, ekonomického analytika Moody’s, každý 1 percentuálny bod poklesu čínskeho hospodárskeho rastu spôsobí takú škodu americkej ekonomike ako zdraženie ropy o 20 dolárov za barel, číže približne 0,2 percentuálneho bodu poklesu rastu americkej ekonomiky. A počet podobných správ narastá, tento scenár tak dáva pochmúrnejšiu budúcnosť päť rokov trvajúcim snahám o ukončenie hospodárskej krízy nie len v USA, ale v krajinách EÚ.