Oligarchovia, ktorí ovládli médiá aj politiku, zaťažili strednú vrstvu daňami a sami sa im vyhýbali, a napokon nehorázny dlh spôsobený neúmerným zvyšovaním počtu zamestnancov vo verejnom sektore. To sú podľa gréckeho politológa Pavlosa Eleftheriadisa príčiny stavu, v ktorom sa teraz nachádza Grécko.
Grécko plní titulky novín minimálne v Európe, no nie je to nič, čím by sa táto stredomorská krajina rada chválila. Celá eurozóna je na nohách, aby Grécko zachránila. Krajinu už celé roky trápi nezamestnanosť, chudoba a obrovské dlhy. Môže takýto stav niekomu vyhovovať? Očividne áno. Tým, ktorí dostali Grécko až sem a možno tak spravili najväčší finančný prešľap 21. storočia.
Od rozprávky k tragédii
Je rok 2004 a vlády v Grécku sa ujal premiér Kostas Karamanlis a jeho Nová Demokracia. Dlh krajiny je asi 75 percent HDP, nezamestnanosť niečo nad 11 percent a Atény sa pripravujú na olympiádu. Karamanlis sľubuje, že zoštíhli štátnu správu a urobí poriadok v parlamente. Aj napriek tomu, že vo svojom úrade sa udrží dve volebné obdobia, nepodarí sa mu to. Práve naopak. Vytvoril tisícky pracovných miest, čo je síce chvályhodné, no všetky tieto miesta vznikli vo verejnom sektore. Počet pracovníkov v tomto segmente dosiahol milión. Pre predstavu, práceschopné obyvateľstvo v Grécku predstavuje 4,4 milióna ľudí.
Karamanlis stratil kontrolu nad verejnými financiami a ku koncu jeho volebného obdobia dosahoval dlh 130 percent HDP. Počas piatich rokov tak vzrástli verejné výdavky na zdravotníctvo z viac ako piatich percent HDP na zhruba sedem percent, verejné výdavky na dôchodky vzrástli z 11,8 percenta HDP na 13 percent. Ekonomický boom, ktorý dočasne vyvolala olympiáda, dokázal síce Novú Demokraciu udržať v parlamente druhé volebné obdobie, no potom úplne prepadla. Karamanlis totiž netušil, čo sa v jeho strane deje. Počas vlády Novej Demokracie obsadili parlament ľudia, ktorí nepochádzali "z ľudu", boli iba z troch najväčších gréckych miest. V 300-člennom parlamente sedelo až 221 inžinierov, lekárov, právnikov a iných vysokopríjmových profesií. Títo ľudia zdanili bežných Grékov a sami sa daniam vyhýbali ako čerti svätenej vode. Zámerne preto sabotovali zákony, ktoré mali takýmto únikom zabrániť.
Krajina oligarchov
Príčinu takéhoto úpadku však nenájdeme v parlamente či vo vláde, ale niekde úplne inde. Politológ Pavlos Eleftheriadis v časopise Foreign Affairs dáva všetku vinu na plecia oligarchov, ktorí ovládli médiá a znemožnili tak Karamanlisovi realizovať jeho reformný program. "Grécko nevyriešilo svoje problémy, pretože elity to tak nechceli. Od skorých 90-tych rokov vládne v Grécku skupinka bohatých rodín. Tieto elity zabetónovali svoje pozície prostredníctvom kontroly médií a starého dobrého protežovania spriatelených politikov. Grécki zákonodarcovia zase na oplátku pomáhali udržiavať malej skupinke podnikateľských zväzov status quo. Aj keď európski lídri prezerali financie Grécka pod mikroskopom, tieto pravidlá stále platili," nešetrí Eleftheriadis kritikou v článku s názvom "Hrôzovláda menšiny".
Ich systém sa začal rúcať v čase svetovej krízy, ktorá iba odkryla problémy, ktoré kvasili už dlho. Vláda v rukách oligarchov sa podľa politológa snažila skutočné problémy zamaskovať šetrením v podobe ešte vyššieho zaťaženia strednej triedy a tvrdo zrezala platy úradníkov, dôchodky a výdavky na zdravotnú starostlivosť. Ako však Eleftheriadis dodáva, skutočné problémy ignorovala. "Grécka ekonomika stále patrí medzi najviac uzavreté a súčasne najmenej konkurencieschopné. A tiež medzi najnerovnejšie na svete," konštatuje politológ.
Moc oligarchov sa aspoň trochu snaží brzdiť nový premiér Alexis Tsipras, teda aspoň to tvrdí. "Skutočným nepriateľom trhovej ekonomiky v Grécku je oligarchia, no je to téma, o ktorej sa nehovorí. Politici o nej mlčia a médiá o nej nepíšu," hovorí profesor práva na Aténskej univerzite Aristides Hatzis, ktorého cituje denník Financial Times.
Médiá mlčia. Platí ich oligarchia
Podľa záznamov veľvyslanectva USA, ktoré unikli cez WikiLeaks vlastnia oligarchovia médiá, ktoré pokrývajú až 90 percent trhu. Napríklad spoločnosť Skai Media Group. Tú ovláda Yiannis Alafouzos, patrí medzi magnátov, ktorí sa na štátne zákazky a záruky veľmi nespoliehajú. A potom sú tu takí ako Vardis Vardinoyannis, najväčší investor televíznej spoločnosti Mega, ktorý kontroluje ropné kolosy Motor Oil Hellas a Vegas Oil & Gas a má obrovský podiel v najväčšej gréckej banke Piraeus.
Mega, tak ako väčšina gréckych, oligarchami vlastnených mediálnych domov, hospodári so stratou. To však jeho majiteľom neprekáža. "Udržiavajú stanice nad vodou, aby si udržali politický a ekonomický vplyv," cituje Eleftheriades z diplomatickej nóty, ktorá unikla cez WikiLeaks. To je dôvod, prečo majú Gréci na výber toľko médií a prečo majú nezávislí novinári taký malý priestor. Médiá boli podľa Eleftheridadesa najväčšou opozíciou voči reformám premiéra Karamanlisa. Navyše, straty mediálnych domov musel niekto financovať. A toto bremeno dopadlo na grécke banky, ktoré rozdávali týmto firmám pôžičky. Samozrejme, "po známosti".
Ostrov slepých a lekári bez peňazí
Ďalším z problémov, no zďaleka nie najväčším a ani posledným je schopnosť Grékov vyhýbať sa plateniu daní. V tomto neboli majstrami iba poslanci, oligarchovia a podnikatelia, ale aj bežní Gréci. Napríklad na ostrove Zakyntos si kontrola všimla, že tu o príspevok pre nevidomého požiadali tisícky ľudí- medzi nimi napríklad taxikár či lovec vtákov. Tento ostrov samozrejme nebol ani zďaleka jediný, obrovský štátny aparát, ktorý úradníkov neobsadzoval podľa schopností (reformu, ktorá zavádzala povinné testy pre úradníkov zmietol parlament zo stola 43-krát), ale podľa príslušnosti k určitej rodine. Atény tak na príspevky pre "chorých" prichádzali o miliardy eur ročne.
Druhou kategóriou sú živnostníci. Tí tvoria neuveriteľných 46 percent pracovnej sily v Grécku (svetový priemer je asi 20 percent). Ešte v roku 2012 upozornil The Economist na štúdiu, podľa ktorej samostatne zarábajúci ľudia používajú na zaplatenie svojich dlhov asi 82 percent z toho, čo ročne zarobia- teda čo priznajú daňovému úradu. Údaje vedci z organizácie SSRN čerpali z dát o klientoch jednej z bánk. Zistili pri tom, že napríklad lekári, ktorí patria k najviac zadlženým profesiám v danej banke, používajú na splátky dlhu sumu až o 30 percent vyššiu, ako je ich mzda.
Najväčšia nerovnosť
Podľa Eleftheriadisa je najväčším problémom Grécka nielen majetková, ale aj politická nerovnosť. Demokracia je v tejto krajine iba ilúziou, opraty stále držia v rukách oligarchovia, ktorí koncentrujú moc a peniaze. Na druhej strane sú ostatní Gréci, unavení zo šetrenia, prepúšťania a ustavičného zvyšovania daní. Dnes asi 90 percent nezamestnaných Grékov nedostáva od štátu žiadnu pomoc, podľa nových štatistík až 20 percent gréckych detí žije v chudobe. Sociálna mobilita je na nule a veľa ľudí nemá zdravotné poistenie, ktoré výrazne zdraželo. Nezamestnanosť je dnes v Grécku 27 percent a nezamestnanosť mladých až 50 percent. Členstvo v EÚ malo problémy vyriešiť, no ešte ich zhoršilo a členstvo v eurozóne zvýraznilo. "Ak Grécko nevyrieši všetky nerovnosti, nikdy nenájde cestu von z krízy," uzatvára Eleftheriadis.