Ak zajtra ECB ohlási spustenie programu QE, bude to pozitívna správa pre grécku ekonomiku, ale nevyrieši problém s nedostatkom likvidity, uviedol včera grécky minister financií Gikas Hardouvelis.
Kvantitatívne uvoľňovanie samo o sebe nerieši likvidné problémy gréckeho hospodárstva, vyhlásil Hardouvelis. V ministrových očiach je potom QE jedným z nástrojov, ktoré môžu pomôcť naštartovať ekonomiku a podporiť dopyt po tovare a službách.
Trhy všeobecne počítajú s tým, že ECB zajtra oznámi štart nákupov štátnych dlhopisov a to v objeme až 550 mld. Eur. Cieľom QE je vytiahnuť infláciu a inflačné očakávania v EMU bližšie 2% cieľu. Doterajšie programy ECB, nákupy ABS, či TLTRO repo pôžičky, nie sú svojimi objemami natoľko veľké, aby dokázali zvýšiť bilanciu ECB o požadovaný jeden bilión euro. V rámci už vyskytnutých dvoch tranží TLTRO si komerčné banky požičali "len" 212 mld. Eur.
Ak ECB zajtra skutočne začne odkúpenie štátnych dlhopisov, tak podľa kapitálového kľúča, by z celkovej sumy 550 mld. EUR na Grécko pripadal takmer 16-miliardový podiel. Grécke banky sú navyše už dlhšie životne závislé od likvidity ECB.
Dva grécke bankové domy požiadali minulý štvrtok 15. januára grécku centrálnu banku o dodanie likvidity v rámci tzv. Programu ELA (Emergency Liquidity Assistance). Mená finančných inštitúcií neboli zverejnené, pričom celý bankový sektor sa po vyhlásení predčasných volieb dostal pod tlak investorov kvôli možnému Grexitu (opustenie EMU).
Grécke banky sú mimoriadne závislé na likvidite z ECB. Prostriedky od európskej menovej autority získavajú proti kolaterálu gréckych (junk) bondov a krytých dlhopisov. Do novembra 2014 si banky z ECB "vytiahli" 52,5 miliardy dolárov. Ak by teda Grécko opustilo eurozónu, tamojšie finančné inštitúcie by prišli o kľúčový peňazovod. Riziko možného opustenia EMU straší tiež grécke domácnosti, ktoré len za december minulého roka vybrali z bánk úspory za 3 mld. USD.