Spoločná európska mena síce za posledný týždeň mierne oslabila voči americkému doláru, no od začiatku februára je to len prvá výrazná korekcia. Na silnú pozíciu eura voči doláru, rubľu a ostatným menám sa sťažujú európski politici, ekonómovia, aj riaditelia exportných korporácii z Európy.
Aj keď mnohí analytici a ekonómovia predpokladajú v najbližšom období pokles európskej meny voči doláru, politici a najmä nemeckí exportéri si ho priam želajú. Hrozbu príliš silného eura tento týždeň spomínal predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, aj súčasný francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault - informovala o tom agentúra Reuters. Problém jasne demonštruje aj obchodná bilancia eurozóny, ktorá sa s prebytkom 13,7 miliardy EUR dostala na 4 mesačné minimum. Oproti očakávaniam výrazne poklesol ukazovateľ Industrial production (-0,2% q/q; oč. +0,6% q/q) a prepad o 9,1 b. zaznamenal indikátor German ZEW Econonmic Sentinment (z úrovne 55,7b. na 46,6b.). Uspokojivo neskončil ani index PMI od spoločnosti Markit. Podľa tohto prieskumu nastal za posledný mesiac v Nemecku pokles v oblasti služieb (z 55,9 b. na 54,0 b.), aj vo výrobnej sfére (z 54,8 b. na 53,8 b.).
Citeľnou hrozbou je aj silné euro voči ruskému rubľu. Momentálna krymská kríza spôsobila prepad rubľa od začiatku kalendárneho roka voči euru o viac ako 9%. Rusko je jedným z dominantných hráčov na automobilovom trhu a silné euro predražuje automobily vyrobené v eurozóne. Nižší dopyt už pocítili viaceré nemecké automobilky. Zrejme aj výrazný lobing zo strán nemeckých exportérov spôsobil zmenu rétoriky prezidenta nemeckej Bundesbanky, J.Weidmanna, ktorý sa vyjadril, že na podporu európskej ekonomiky by mohla ECB použiť aj kvantitatívne uvoľňovanie. Nemci boli doteraz striktne proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu a dokonca v polovici minulého mesiaca označil nemecký súd program OTP (program nákupu štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou) za „pravdepodobne nelegálny“.
Bundesbanka bola vždy zástancom pevnej a silnej meny, za týmto postojom môžeme hľadať najmä problémy s hyperinfláciou po prvej svetovej vojne, na ktorú Nemci neradi spomínajú. V rozmedzí augusta 1922 a decembra 1923 sa ceny tovarov a služieb zdvojnásobovali v priemere každé tri dni a 17 hodín (zdroj: BusinessInsider.com).
Reálnosť kvantitatívneho uvoľňovania potvrdil už dávnejšie prezident M.Draghi, ktorý na prelome januára a februára na Svetovom ekonomickom fóre v Davose prezradil, že jedným z nástrojov monetárnej politiky ECB do budúcnosti môže byť aj kvantitatívne uvoľňovanie. Silné euro, krehká ekonomika a rekordne nízka miera inflácie môžu mať katastrofálne dopady na vývoj európskeho hospodárstva. Možno už budúci štvrtok na svojom zasadnutí predstaví Európska centrálna banka nový monetárny program a výrazne tak prispeje k pohybe na pároch s eurom.
Obrázok Vývoj EURUSD, D1. Červená línia znázorňuje kĺzavý priemer s periódou 250