Od začiatku roku 2013 pripomína graf dolárového indexu húsenkovú dráhu. Už letmý pohľad na graf č. 1 potvrdzuje, že posledné dve prudké zmeny krátkodobého trendu boli vyvolané nečakanou zmenou rétoriky FED a jeho guvernéra Bena Shalom Bernankeho.
Najprv Bernanke prekvapil na tlačovej konferencii po júnovom zasadnutí, kde značnú časť prejavu venoval príprave trhu na postupné zmierňovanie monetárnych stimulov. V priebehu nasledujúcich 14 obchodných dní USD oslabil oproti hlavným konkurenčným menám obsiahnutým v dolárovom indexe v priemere o 5,3% (konkrétne ide o meny EUR, JPY, GBP, CAD, CHF, SEK).
Graf č. 1: Vývoj dolárového indexu (DXY) a požadovanej výnosnosti federálnych dlhopisov USA s 10-ročnou splatnosťou (US10YT) v roku 2013
Zdroj: Thomson Reuters, vlastné spracovanie
Z pohľadu FEDu bolo zrejme závažnejším dopadom to, že zmenené očakávania trhu boli sprevádzané prudkým rastom výnosov štátnych dlhopisov (US Treasuries), t. j. benchmarku úverového trhu. V čase rekordne uvoľnenej menovej politiky teda boli faktické podmienky financovania na trhu skôr reštriktívne. Rast trhových úrokových sadzieb má v čase cielenej expanzívnej menovej politiky neželaný efekt zdražovania úveru pre domácnosti, firmy a vládu, čo škrtí ekonomický rast a stláča infláciu.
Ďalším protiinflačným faktorom bolo samotné posilňovanie americkej meny. Lenže, z pohľadu makroekonomických cieľov FED je aktuálne inflácia príliš nízka (core PCE 1,1% medziročne) a nezamestnanosť príliš vysoká (7,6%), preto bolo nutné zasiahnuť. A stalo sa tak pri júlovom prejave guvernéra Bernanka v kongrese, kde výrazne relativizoval nutnosť sprísniť menovú politiku aj v prípade dosiahnutia vytýčených cieľov v oblasti nezamestnanosti (6,5%) a inflácie (2%).
Pre úplnosť treba dodať, že júlové oslabenie USD bolo podložené aj zlepšenými fundamentmi väčšiny konkurenčných mien. To však nič nemení na fakte, že hlavným faktorom za prudkými výkyvmi dolárového indexu sú aktuálne zmeny očakávaní trhu o ďalších krokoch veľkých centrálnych bánk (okrem FED aj ECB, BoJ, BoE). Toto tvrdenie potvrdzuje aj odlišný vývoj volatility na devízovom a akciovom trhu. V dlhodobom horizonte je volatilita (t. j. premenlivosť cien) vyspelých akciových trhov v porovnaní s najlikvidnejšími svetovými menami približne dvoj- až trojnásobná (pozn.: volatilita je pre účely tohto článku počítaná ako štandardná odchýlka denných zmien ceny daného aktíva za posledných 20 obchodných dní, pričom takto vypočítaný ukazovateľ pre akciový trh vykazuje podobný priebeh ako trhom častejšie používaný ukazovateľ implikovanej volatility VIX). Od začiatku roka však volatilita dolárového indexu postupne rástla, naopak volatilita amerického akciové trhu stagnovala okolo historických miním (pozri graf č. 2). Aktuálne dokonca volatilita dolárového indexu (0,59%) mierne prevyšuje volatilitu akciového trhu (0,45%), čo sa stáva len výnimočne a krátkodobo. Túto divergenciu môžeme interpretovať tak, že kým na akciovom trhu panujú očakávania stability na mikro- aj makroúrovni, devízový trh je výrazne deformovaný aktivitami centrálnych bánk.
Graf č. 2: Volatilita akciového a devízového trhu od roku 2008 (20-d STD)
Zdroj: Thomson Reuters, vlastné výpočty autora
Už v priebehu nasledujúcich dní môžeme očakávať, že dôjde k ďalším výrazným výkyvom hlavných menových kurzov (najmä dolárových párov). Medzi ostro sledované udalosti budú patriť zverejnenie aktuálnych údajov o spotrebiteľskej dôvere v USA (utorok, 30.7), HDP v USA za 2. štvrťrok a vyhlásenie FOMC po júlovom zasadnutí (streda, 31.7), čínske PMI a zasadnutia ECB, BoE (štvrtok, 1.8) a údaje z amerického trhu práce (piatok, 2.8).
Je dosť málo pravdepodobné, že by FED na „preklenovacom“ zasadnutí (t. j. medzi dvomi prognózami) prijal zásadnejšie rozhodnutie. Väčší vplyv by mali mať zverejnené fundamenty, ktoré budú opäť posúvať očakávania a špekulácie trhu o prípadných zmenách menovej politiky. Pripútajte sa, šialená jazda USD pokračuje.
Miloš Hofreiteranalytik Ritro Invest |