Medzinárodný menový fond tento týždeň spravil bezprecedentný krok – zmenil jedno zo svojich hlavných pravidiel pre udeľovanie pomoci krajinám v núdzi. Až doteraz platilo, že MMF nemôže pomôcť krajine, ktorá má nesplatené dlhy voči ostatným členským krajinám. To je už minulosťou a MMF poskytne pomoc aj štátu, ktorý núti do reštrukturalizácie nielen svojich korporátnych veriteľov ale aj ostatné krajiny, ktoré mu požičali.
Hovoríme o Ukrajine, ktorá má 20. decembra splatiť ruský dlh v objeme 3 miliardy dolárov. Tento dlh vznikol v čase vlády bývalého prezidenta Janukoviča, ktorému Rusko sľúbilo úver v hodnote $15 miliárd, no nakoniec stihlo poslať iba $3 miliardy. A práve tieto tri miliardy Ukrajina odmieta splatiť. Požaduje po Rusku, aby sa pridalo k ostatným komerčným veriteľom, ktorí prejdú reštrukturalizáciou dlhu.
Ruský dlh je však suverénny a podlieha britskému právu. Moskva preto hrozí žalobou na Kyjev. Podľa starých pravidiel by MMF nemohol Ukrajine pomôcť a musel by ju nechať skolabovať. Aby sa tak nestalo, pripravil pre ňu plán $40-miliardovej záchrany, ktorá obsahuje finančnú pomoc v objeme $17,5 miliardy. Vyplatených bolo zatiaľ $5 miliárd, no aby Ukrajina mohla získať ďalšie peniaze aj po nesplatení ruského dlhu, MMF zmenil svoje vlastné pravidlá.
A nielen to, zdá sa, že MMF ohýba aj ďalšie princípy. V roku 2001 odmietol pomôcť Argentíne, keďže existoval silný predpoklad, že by krajina pomoc nesplatila. Týmto istým princípom sa postavil aj ku Grécku v tomto roku. No pritom sa zdá, že Ukrajina je na tom ekonomicky ešte horšie ako oba uvedené štáty. Jej HDP za tento rok pokleslo o 12 percent, no problémy politického a ekonomického charakteru sa aj naďalej prehlbujú.
Mnohí preto naznačujú, že za politikou MMF sú záujmy USA. Ukrajina je príliš dôležitý geopolitický bod na to, aby ostala bez peňazí, čo by mohlo mať nedozerné vnútropolitické následky. K existujúcemu právnemu sporu medzi Ruskom a Ukrajinou o Krym sa tak pridá spor nový, ktorý sa môže vliecť roky. V konečnom dôsledku tak môže Krym stáť Rusko 3 miliardy dolárov.
Tohto týždňové rozhodnutie MMF nahráva rozdeleniu sveta na priateľov a nepriateľov, čo opäť zväčšuje napätie v novej studenej vojne. No v konečnom dôsledku tým môže utrpieť samotné MMF.
V tomto roku totižto Čína zažila najväčší úspech svojej zahraničnej politiky. Podarilo sa jej nájsť obrovskú podporu pre svoj nový infraštruktúrny projekt – novú rozvojovú banku AIIB. Vo všetkých súčasných významných nadnárodných inštitúciách ako MMF, Svetová banka či Ázijská rozvojová banka hrajú prím Američania. V novej Ázijskej infraštruktúrnej investičnej banke bude ale hlavným akcionárom Čína.
Do projektu sa po vstupe Veľkej Británie v marci zapojili aj ostatné veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko, okrem troch – USA, Japonsko a Kanada. Američania ešte dlho kritizovali rozhodnutie britského ministra financií. V každom prípade vznik AIIB znamená koniec nadvlády Američanmi ovládaných nadnárodných inštitúcií v Ázii. A súčasné konanie MMF môže proces nedôvery voči existujúcim inštitúciám ešte urýchliť.