Japonská ekonomika sa po dvoch kvartáloch úspešne dostala z recesie. Predbežný rast tretej najväčšej ekonomiky sveta bol počas posledných troch mesiacov roku 2014 na úrovni 0.6% q/q, väčšinový konsenzus analytikov však naznačoval rast vyšší o ďalšie tri desatiny percenta. Na ročnej báze, v porovnaní s posledným kvartálom roku 2013, je hrubý domáci produkt krajiny vyšší o 2.2% - taktiež hlboko pod očakávaním analytikov (3.7%) opýtaných v jednom z prieskumov spoločnosti Reuters. Krajina sa nachádzala v recesii po tom, čo sa počas druhého a tretieho kvartálu 2014 prepadlo HDP krajiny o 1.8%, resp. 0.5%. Za vznik recesie mohlo pravdepodobne zvýšenie spotrebných daní, ktoré utlmili spotrebu domácností. Spotrebné dane boli na jar minulého roka zvýšené z piatich na osem percent a premiér Abe dokonca uvažoval o tohtoročnom ďalšom zvýšení na desať percent, no po prepadnutí sa do recesie bolo spomínané zvyšovanie odložené.
Príčinou nízkeho rastu HDP v poslednom kvartáli boli nižšie, ako očakávané výdavky súkromného sektora. Tie narástli len o 0.4% q/q, situáciu zhoršovali najmä investície do nehnuteľností, ktoré klesli o viac ako jedno percento. Najvýraznejšou rastúcou zložkou boli podľa očakávaní verejné investície, ktoré by mali rast hospodárstva potiahnuť aj v prebiehajúcom kvartáli. Je to najmä z toho dôvodu, že koncom roka 2014 bolo verejnosti oznámené ďalšie, už tretie, kolo verejných investícii, tento raz v objeme 3.5 bilióna JPY (približne 25 miliárd €). Podľa týždenníka The Economist by asi polovica objemu mala ísť na podporu spotreby domácností, malých podnikov a miestnych samospráv, zvyšok by sa mal využiť najmä na prevenciu voči katastrofám a na reparácie do oblastí postihnutých tsunami z roku 2011.
Ďalšou zložkou, ktorá pomohla vytiahnuť Japonsko z recesie, bol export. Vďaka slabšiemu japonskému jenu sú japonské výrobky pre zahraničie lacnejšie a preto sa miestni exportéri dokážu ľahšie presadiť na zahraničných trhoch. Dokazuje to aj celkový ročný objem exportov, ktorý je na najvyššej úrovni od roku 2008. Od prvých špekulácii ohľadom nástupu H. Kurodu na pozíciu guvernéra Bank of Japan oslabila japonská mena voči americkému doláru o viac ako 40%. Príčinou je najmä program kvantitatívneho uvoľňovania, ktorý je vzhľadom na veľkosť ekonomiky momentálne najagresívnejším na svete. Pokles hodnoty meny pomáha v posledných mesiacoch znižovať aj deficit obchodnej bilancie, tento mesiac by sa mal deficit znížiť už piatykrát za sebou – najnovšie výsledky budú japonské úrady publikovať tesne po polnoci v noci zo stredy na štvrtok. V pondelok (16.2) doobeda osciluje výmenný kurz okolo úrovne 118.62 USDJPY. Dnešné nízke objemy a volatilita na menovom páre súvisia so štátnym sviatkom v Spojených štátoch.
Obrázok: Vývoj USDJPY, D1
Na menovom páre USDJPY sa približne už druhý mesiac tvorí mierny, symetrický trojuholník, ktorý predstavuje lokálny support a rezistenciu. Trojuholník ohraničil pohyb cien v rozmedzí kurzov 116 - 121 USDJPY. Dnešný kurz sa dotýka 25-dňového jednoduchého kĺzavého priemeru a potenciál stabilizácie kurzu naznačuje takisto aj indikátor RSI, ktorý dosahuje úroveň 50.5 b. Technická analýza môže byť ľahko prekonaná už v stredu, kedy sa skončí tohto mesačné zasadanie Bank of Japan a guvernér Kuroda sa zúčastní na tlačovej konferencii. Trhy predpokladajú ponechanie súčasnej menovej politiky, preto by výrazné pohyby na finančných trhoch mohli spôsobiť len prípadne príliš pozitívne, či negatívne komentáre guvernéra.
Dnes je makroekonomický kalendár takmer prázdny, zajtra sa dočkáme len zverejnených Minutes od Reserve Bank of Australia (01:30), výsledkov miery inflácie v Británii (10:30; 0.3% y/y) a nemeckého indikátora German ZEW Economic Sentiment (11:00; oč. 56.2 b.). Situáciu na európskych akciových trhoch môže dnes ovplyvniť najmä zasadanie ministrov financií eurozóny, na ktorom by mohli prísť k určitým zmenám, či dohodám s predstaviteľmi z Grécka.