Najnovšie stanoviská a odporúčania Európskej komisie k národným programom reforiem a stability rozdelili krajiny na rovné a rovnejšie. Až šesť krajín dostalo časové odpustky v znižovaní deficitného hospodárenia – Francúzsko, Španielsko, Poľsko, Holandsko, Portugalsko a Slovinsko. Spolu teda 179 miliónov ľudí v Európskej únii (viac ako tretina) si opasky až tak uťahovať nemusí. Okrem toho sme sa z Bruselu dozvedeli, že kríza je už vraj za nami...
Stojí za pripomenutie, že práve nerovnaký prístup k jednotlivým členský štátom pri dodržiavaní pravidiel Paktu stability a rastu, ako aj pri vstupe do eurozóny, významne prispel ku krízovému stavu. Ak nebudú platiť pravidlá pre všetkých rovnako, máme „zarobené“ na ďalšie problémy, ktoré ohrozia všetkých, nielen tých, ktorým sa nechce správať zodpovedne. Najmä preto je takýto prístup Európskej komisie nebezpečný.
Aj preto som na Výbore pre európske záležitosti navrhol, aby naši členovia vlády na európskej pôde presadzovali dodržiavanie rovnakých pravidiel pre všetkých. Keďže za návrh sa postavili „len“ všetci poslanci opozície, vládna strana si to predstavuje evidentne inak.
Ešte nebezpečnejší je však prístup Paríža. Francúzsky prezident Hollande povedal, že „Európska komisia mu nemá čo diktovať, čo má robiť“. Je to ten istý Hollande, ktorý
len nedávno navrhoval spoločnú európsku vládu, spoločné dlhy a spoločné dane. Na jednej strane teda Francúzsko, ktoré dostalo veľké časové úľavy z reforiem, sa ešte dokonca ozýva proti európskym odporúčaniam, ale zároveň vyzýva na spoločné zadlžovanie, a tým zastieranie skutočných príčin a zlých hospodárov.
Druhý najdôležitejší štát únie a eurozóny sa stáva naozaj problematickým. Nielen pre tento prístup, ale najmä pre neschopnosť konsolidácie a potrebných zmien. Cesta v Európskej únii pritom vedie len a len cez rovnaké pravidlá a ich dodržiavanie, a určite nie cez rovnaké dane.
Je pozoruhodné, že nespokojní občania v Európe neobracajú svoj hnev proti nezodpovedným politikom typu francúzskeho socialistického prezidenta, ale proti tým, ktorí sa všemožne snažia chyby po takýchto politikoch naprávať.
V uplynulých dňoch sa terčom nespokojnosti demonštrantov stala Európska centrálna banka, ktorá robí všetko pre ochranu a stabilitu spoločnej európskej meny. Pamätáme si aj grécke protesty proti nemeckej kancelárke, pričom sanácia Grécka stojí najviac práve Nemecko. A na Slovensku, kde súčasný predseda vlády, ktorý plytvaním vyrobil osempercentný deficit, je stále najpopulárnejší politik. Ľudia sa teda paradoxne hnevajú na tých, čo chyby opravujú, a nie na tých, čo ich robia. To je, samozrejme, výzva na vysvetľovanie občanom, čo je pre nich lepšie a potrebnejšie. A súvisí to aj s pochopením, že odporúčania komisie sú síce dobrou pomôckou, ale uskutočňovať sa musia v jednotlivých krajinách.
V prípade Slovenska sa potvrdilo, že dane a trh práce sú najväčšou prekážkou pre náš rast a bez zmien sa nepohneme. Aj keď odporúčania pre zlepšenie efektívnosti
výberu DPH sa objavili už pred rokom, dnes sa pri alarmujúcom stave opäť opakujú. Vláda, namiesto zlepšenia výberu daní, radikálne zvýšila priame dane a obmedzila tak ekonomickú aktivitu.
Zhoršená situácia na trhu práce má taktiež svoj pôvod v nezmyselnom zhoršení pracovného práva a v neriešení situácie ľudí s nízkymi príjmami. Vláda škodlivo zasiahla do systému daní a trhu práce a pritom nerobí potrebné reformy v školstve, zdravotníctve a súdnictve.
Ak sa tento prístup nezmení, hrozí nám v krátkom čase nedodržiavanie pravidiel a pokles životnej úrovne našich ľudí. Pritom cesta ďalej vedie len a len cez dodržiavanie rovnakých pravidiel.
Ivan Štefanec
podpredseda SDKÚ-DS