Španielsko sa otočilo správnym smerom

Podľa aktuálne zverejnených údajov dosiahol deficit bežného účtu platobnej bilancie Španielska za celý rok 2012 hodnotu 8,25 mld. eur (resp. 0,8% HDP). Oproti roku 2011 sa jedná o zníženie deficitnej pozície španielskej ekonomiky o takmer 30 mld. eur a súčasne ide o najnižšiu hodnotu deficitu bežného účtu od roku 1998.

Európska komisia prognózuje, že saldo bežného účtu Španielska by sa malo preklopiť do prebytku už v tomto roku. Významné zlepšenie bilancie bežného účtu zaznamenali v roku 2012 aj Taliansko, Grécko a Portugalsko. Ak by sa uvedená pozitívna tendencia zachovala, mohlo by ísť o fundamentálny bod obratu v priebehu európskej dlhovej krízy. Jednou z najvážnejších ekonomických nerovnováh, ktoré mali za následok evolúciu do krízového stavu, bola totiž rapídna divergencia externých pozícií národných ekonomík eurozóny v rokoch 2000 – 2008.

Pripomeňme, že bežný účet platobnej bilancie je jednoduchým ukazovateľom vonkajšej pozície ekonomiky s vysokou výpovednou hodnotou. Pozostáva z bilancie platieb za tovary, služby, činnosť výrobných faktorov (výnosy z investícií a mzda za prácu) a bežné transfery (napr. finančné vzťahy s EÚ). K vyrovnaniu nerovnovážneho stavu bežného účtu (schodok alebo prebytok) by malo dochádzať prostredníctvom opačného salda finančného a kapitálového účtu, alebo zmenou oficiálnych rezerv. V prípade deficitnej pozície bežného účtu teda v trhových ekonomikách obvykle dochádza k prílevu zahraničných investícií a/alebo dlhu. Problém nastane, ak už zahraničné subjekty nie sú ochotné prostredníctvom investícií a úveru financovať krajinu s deficitom bežného účtu. Náhly zvrat preferencií zahraničných investorov môže byť vyvolaný externým šokom (ako bol napr. krach Lehman Brothers), a/alebo jednoducho posúdením vonkajšej pozície krajiny ako neudržateľnej.

Graf č. 1: Vývoj bežného účtu platobnej bilancie v rôznych skupinách krajín eurozóny

* Juh: Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Malta, Portugalsko
Sever: Nemecko, Fínsko, Rakúsko, Benelux
Ostatné: Francúzsko, Írsko, Slovensko, Slovinsko, Estónsko
Zdroj: vlastné výpočty z údajov Eurostat-u

Na grafe č. 1 vidíme, že v roku 2000 vychádzali dve skupiny krajín eurozóny – „sever“ a „juh“ z podobnej – mierne deficitnej - pozície bežného účtu platobnej bilancie. Nožnice sa postupne začali roztvárať, pričom rozdiel medzi prebytkom severu a schodkom juhu dosiahol najvyššiu hodnotu v roku 2007, a to závratných 441 mld. eur. V relatívnom vyjadrení dosiahli krajiny juhu eurozóny v roku 2007 schodok bežného účtu platobnej bilancie 6,5% HDP (vážený priemer, v rámci toho Grécko 14,6% HDP, Portugalsko 10,1% HDP, Španielsko 10% HDP a Taliansko 1,3% HDP), naopak krajiny severu prebytok bežného účtu 6,4% HDP. V roku 2000 to bolo -2,7% HDP na juhu, resp. -0,2% HDP na severe.

V roku 2009 sa rozdiel vonkajších pozícií ekonomík juhu a severu skokovo zmenšil, avšak bolo to vyvolané skôr poklesom celkovej ekonomickej aktivity ako štrukturálnymi zmenami v jednej alebo v druhej skupine krajín. Výrazné zmiernenie deficitu bežného účtu Španielska v roku 2012 však už vykazuje známky štrukturálnej zmeny. Viac ako 50% zlepšenia celkového salda bežného účtu má svoj pôvod v zmiernení negatívnej bilancie tovarovej výmeny. Medziročný rast exportu o 4% pri súčasnom znížení importu o 2,3% prispel k zmierneniu záporného salda bežného účtu Španielska o 14,8 mld. eur. Pozitívny príspevok čistého exportu v roku 2012 mal niekoľko príčin: pokles importu je logickým dôsledkom recesie v Španielsku a slabého domáceho dopytu. Naopak rast exportu bol podporený solídnym rastom produktivity práce, poklesom jednotkových nákladov práce, a teda rastom medzinárodnej konkurencieschopnosti. Zvýšenie exportnej výkonnosti Španielska pri zhoršenom vývoji na exportných trhoch počas roku 2012 je rozhodne pozitívnym signálom a svedčí o prebiehajúcej reštrukturalizácii.

Graf č. 2: Vybrané ukazovatele bežného účtu platobnej bilancie Španielska

Zdroj: Eurostat, Banco de España, vlastné výpočty

Bilancia platieb za služby zostáva naďalej jedinou prebytkovou zložkou bežného účtu Španielska a v roku 2012 došlo k zvýšeniu jej prebytku na 39,6 mld. eur (t. j. o 7,7 mld. eur), a to pri súčasnom raste obojsmerných tokov (rast inkás bol pochopiteľne výraznejší). Výrazné zmiernenie deficitnej bilancie výnosov (t. j. platieb za služby výrobných faktorov) bolo v roku 2012 dôsledkom prudkého poklesu platieb do zahraničia pri súčasnom miernejšom zmenšení inkás.

Zachovanie pozitívnej tendencie smerovania ekonomík juhu eurozóny k vyrovnaným, či prebytkovým externým pozíciám môže byť fundamentálnym bodom obratu v priebehu európskej dlhovej krízy (v každom prípade je jeho nevyhnutnou podmienkou). Výrazné zmiernenie negatívneho salda bežného účtu Španielska v roku 2012 už nebolo vyvolané len poklesom ekonomickej aktivity, ale prejavil sa pozitívny vplyv rastu produktivity práce a súčasného poklesu jednotkových nákladov práce. Napriek zlepšenej konkurenčnej schopnosti bude cesta z krízy pre Španielsko dlhodobým procesom. Domáci dopyt bude aj v nasledujúcich rokoch decimovaný dôsledkami spľasnutia realitnej a úverovej bubliny (vysoká riziková prirážka, nezamestnanosť, fiškálna reštrikcia), ktorá bola podstatnou mierou podporená extrémnou vonkajšou nerovnováhou. Na druhej strane, v prípade stabilizácie situácie v Španielsku a na globálnom finančnom trhu môže krajina opäť dostať výrazný rastový impulz v podobe prílevu zahraničného kapitálu. Španielske aktíva totiž práve môžete kúpiť za výpredajové ceny.