Čína zvažuje postaviť na svojej budúcej lunárnej výskumnej stanici, ktorú plánuje spoločne s Ruskom, jadrovú elektráreň, píše agentúra Reuters s odkazom na predstaviteľov čínskej lunárnej misie.
Peking v posledných tridsiatich rokoch značne rozvinul svoje vesmírne programy a investoval do nich v prepočte miliardy eur v snahe stať sa hlavnou vesmírnou veľmocou. Do konca dekády má ambície pristáť s ľuďmi na Mesiaci, o čo sa opäť usilujú aj Spojené štáty.
Solárna farma
Okrem jadrovej energie by mohla energetická sieť budúcej Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanice (ILRS) závisieť od solárnej farmy, uviedol dnes na prezentácii v Šanghaji Pchej Čao-jü, technický šéf misie Čchang-e 8 plánovanej na rok 2028. Jej cieľom je položiť stavebné základy ILRS.
O plánoch umiestnenia jadrovej elektrárne na Mesiaci informovala aj minulý rok ruská kozmická agentúra Roskosmos. Tieto plány počítali s jej vybudovaním medzi rokmi 2033 a 2035.
Záujem svetových mocností
Po viac ako 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik.
V posledných rokoch sa o dosiahnutie mesiaca so svojimi sondami úspešne aj neúspešne pokúsilo niekoľko vládnych agentúr i súkromných firiem, naposledy sa to na začiatku tohto marca podarilo modulu Blue Ghost americkej spoločnosti Firefly Aerospace.
Čínsky harmonogram lunárneho dobývania sa do určitej miery zhoduje s plánmi programu Artemis amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Ten podľa posledných vyjadrení z minulého decembra počíta s pristátím posádky na prirodzenej družici Zeme v roku 2027. Peking plánuje vyslať svojich astronautov na Mesiac do roku 2030.
Poslední astronauti vstúpili na povrch Mesiaca v rámci amerického programu Apollo v roku 1972.