Nikdy som rád nekomentoval incidenty teroru, podobné tomu z minulého piatka. Nanešťastie som to však od 11. septembra 2001 musel urobiť už viackrát.
Nemožno vyjadriť slovami stratu životov, ku ktorej došlo v piatok v Paríži. Nemá zmysel sa o to vôbec pokúšať.
Francúzsko je silné a zo šoku sa spamätá, no i tak zostanú vyhasnuté životy natrvalo nespravodlivým, krutým a zbabelým činom. Nech Boh žehná zomrelých a ich rodinám.
Na geopolitické rizika dnes nie sme pripravení
Myslím, si ale, že dopad týchto udalostí na finančné trhy bude obmedzený. Samozrejme ich to neposilní, no nebude to ani znamenať stop pre Francúzsko či Paríž.
Celkovo sme dopad geopolitických rizík doteraz, kvôli ich nízkemu štatistickému výskytu, ignorovali. Podpísalo sa to pod slabú schopnosť trhov reagovať a zotavovať sa. To či bude odpoveďou na aktuálne udalosti ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, alebo fundamentálne podložené zvyšovanie rizikových prirážok, je teraz ešte skoro predpovedať. No myslím si, že spúšťačom aktuálnych udalostí sú aj nízke sadzby.
Obchodujem na trhoch už od rok 1990 a za ten čas som bol svedkom zvyšovania sadzieb zo strany Fedu už tri krát. Bolo to v rokoch 1994, 1998 a 2004. Viacerí súčasní obchodníci a analytici však zvyšovanie sadzieb nikdy nezažili. Môžu teda hovoriť len o jednosmernom pohybe.
Súčasný svet sa mení v toľkých dimenziách a smeroch, a trhy a komentátori ich ignorujú. Vidím to na mojich cestách po svete. Tento článok napríklad píšem v autobuse na ceste do Tokia, v ráno, keď Abenomika musí priznať, že zlyhala. Japonské HDP totiž zaznamenalo ďalšiu recesiu a medzikvartálny pokles o 0,2 percenta.
K zvyšovaniu sadzieb Fedu dôjde, ak index S&P nespadne do Vianoc pod hodnotu 1 900. Už čoskoro tak pocítime ozajstnú bolesť a dôsledok politiky „veľa dlhov a mála reforiem“.
Inými slovami, videli sme už, ako neistota znamenala za uplynulých 18 mesiacoch zvýšenie nákladov na kapitál. Môžeme preto očakávať, že protivietor, ktorý zdvihne zvyšovanie sadzieb, bude silný a pripravenosť na geopolitické riziká bude slabá. Paríž bol pritom podľa mňa, len prvým krokom v strete civilizácii.
Pandorina skrinka bola vojnou v Iraku otvorená
Nedávne udalosti môžu znamenať začiatok konca ignorovania geopolitických rizík. Fakt, že Islamský štát prevzal za útoky zodpovednosť, je podstatnou zmenou v jeho politike. Doteraz bol totiž jeho terorizmus limitovaný na oblasti v Sýrii a Afganistane, ktoré má pod kontrolou. Teraz však vyhlásil globálnu vojnu.
Niektorí vojenskí pozorovatelia to pripisujú tomu, že ISIS stráca, vďaka NATO a americkému bombardovaniu, kontrolu. Mňa osobne to však ešte viac znepokojuje.
Jeden môj parížsky priateľ situáciu charakterizoval tak, že najprv bude horšie a až potom sa situácia začne zlepšovať. Pandorina skrinka, otvorená vojnou v Iraku, sa tak skoro nezavrie.
Možnosť uskutočniť v Paríži šesť útokov súčasne ukazuje, ako málo sme schopní monitorovať komunikáciu teroristov a to i napriek stále väčšej strate súkromia bežných obyvateľov. Nikdy predtým sme neboli monitorovaní viac a nikdy sme nemali menej súkromia, napriek tomu je naša schopnosť odhaľovať útoky nízka.
Možno však nie je odpoveďou technológia. Možno je ňou viac pracovných príležitostí, menej dlhu, menej nerovnosti, viac, oveľa viac, vzdelania, viac viery v ľudí a snáď menej strojov.
Myslím, že parížske udalosti sú ďalší budíčkom pre trhy a pre ich citlivosť na geopolitické riziká. Ďalej upozornením na nedostatok investícií do vzdelania a základného výskumu, ale zo všetkého najviac na to, ako pokračujeme v ignorovaní faktov ako Irak, Sýria, Libanon, utečenci, sociálna nerovnosť, absencia reforiem, spoločnosti hnané dlhom a nedostatok vzdelania a produktivity.
Napriek tomu som stále optimistom a verím v našu schopnosť vysporiadať sa s krízou a stratami. No súhlasím s mojim francúzskym priateľom. Najprv bude zle, až potom lepšie. Dnes nie sme na geopolitické riziká jednoducho pripravení.