Ruský prezident Vladimír Putin pravdepodobne sleduje s radosťou, ako grécka kríza rozdeľuje Európsku úniu. Vníma ju ako ďalšie zoskupenie, ktoré má za cieľ zníženie ruského vplyvu vo svete. Putin si ale musí byť vedomý aj toho, že grécka kríza pre neho znamená veľkú premárnenú príležitosť. Grécko je Rusku blízko jazykovo aj cirkevne a pre Rusko tak predstavuje vhodný nástroj, ako vniesť do EÚ rozkol. Problém spočíva v tom, že Putin ho nie je schopný využiť.
Grécka kríza mohla byť Ruskom použitá na taktike, ktorú Sovietsky zväz hojne využíval počas studenej vojny. Vytváral si klientske štáty vo východnej Európe a dnes by takýmto štátom mohlo byť pre Rusko práve Grécko. Jeho politici by v prostredí vysokého dlhu a nezamestnanosti mohli len ťažko odmietnuť pomocnú ruku z ruskej strany.
Grécko má kreslá v európskom parlamente a zastáva významnú pozíciu v niekoľkých európskych inštitúciách. Keby bolo zaviazané Rusku, predstavovalo by to pre Putina veľkú výhodu.
Grécky premiér Alexis Tsipras v posledných mesiacoch navštívil Rusko už dvakrát a keď bola pred niekoľkými dňami odmietnutá pomoc jeho krajine, hovoril s Putinom telefonicky. Dosť pravdepodobne aj o tom, ako by Grécku mohlo pomôcť Rusko. To ale ťaží ekonomické sankcie a hlavne nízke ceny ropy.
Putin teda rozhodne nie je v pozícii, kedy môže ponúknuť niečo, čo by spôsobilo rozkol medzi európskymi krajinami. Realita tak vyzerá úplne inak a Putinov hovorca Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že Putin a ruská vláda dúfajú v čo najrýchlejšie dosiahnutie kompromisu medzi Gréckom a jeho veriteľmi.
V samotnom Grécku je potom jedným z najväčších problémov dôchodkový systém. Ten naráža na štandardy danej minulým storočím a tvrdú realitu storočia nového. Odchod do dôchodku je v tejto krajine nastavený na 61 rokov, čo je vzhľadom na súčasnú očakávanú dĺžku života príliš skoro. K tomu veľká časť populácie využíva predčasný odchod do dôchodku a do práce chodí len 44 percent ľudí vo veku 55 - 64 rokov.
Keď sa pridá ešte nízka miera pôrodnosti, je jasné, že ak nedôjde v súčasnej fiškálnej politike k zmenám, krajina bude mať dlhodobé problémy s rastom. Podľa OECD ležia súčasne penzijné výdavky na jednej z najvyšších úrovní v Európe. OECD tiež odhaduje, že pri súčasnom nastavení systému by dnešní dvadsaťroční ľudia začali na konci svojho produktívneho veku poberať penzie vo výške 96 percent ich predchádzajúcich hrubých príjmov. V krajinách OECD je pritom štandardom 59 percent hrubých príjmov.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz