Komunista na motorke, ktorý vráti Grécku hrdosť; a ešte je aj odhodlaný systematicky dráždiť Nemcov – taký je obraz politika, ktorému budú voliči ochotní tolerovať aj zásadný neúspech. Na tento predpoklad sa podľa všetkého spolieha premiér Alexis Tsipras.
Posledný týždeň s potešením nechal prekvitať špekulácie, že by sa Atény mohli nakoniec obrátiť po finančnú pomoc na východ. Už rýchly pohľad na ekonomické reálie však odhalí, že na vytiahnutie krajiny z krízového svrabu ťažko skúšané Rusko proste nemá peniaze. Vedia to Rusi. Vedia to Nemci. Vie to aj grécka vláda.
Diplomatická blamáž to však bola kvalitná. Skôr, než stihli veci nabrať nekontrolovateľný spád, preto vládna Syriza tieto domnienky dementovala. A zmienky o finančnej pomoci z oficiálneho programu rokovaní medzi Tsiprasom a Putinom vypadli.
No ako poznamenal denník Financial Times, Tsiprasova návšteva v Kremli môže predsalen priniesť ovocie. Konkrétne kiwi, broskyne a jahody. Dúfa totiž, že sa mu podarí vyrokovať aspoň zrušenie zákazu vývážať ovocie do Ruska.
Každému príčetne zmýšľajúcemu človeku je však jasné, že ani prípadný úspech krajinu z problémov nevytrhe. Išlo o odkaz. Hocako bezzubý. Dôležité však je, že zarezonoval. Téma spoľahlivo prehlušila špekulácie, že Grékom po najbližšej splátke MMF neostane na dôchodky. Tsiprasova návšteva Kremľa je však len čerešničkou na torte, ktorú pečie odkedy sa ujal úradu.
Atény sa pokúšajú vydrankať akékoľvek prostriedky (v ideálnom prípade bez záväzkov), kdekoľvek je to čo i len trochu možné. Najprv žiadali “preklenovancí úver” od veriteľských krajín, potom výrazné rozšírenie núdzovej linky likvidity od ECB, následne požadovali vrátiť údajné “preplatky” od dočasného eurovalu. A nakoniec ohúrili svet (a najmä nemeckú vládu) požiadavkou na astronomické vojnové reparácie. Zatiaľ všetko neúspešne.
No čím je bankrot bližšie, tým ostrejšie rétorické manévre vládna Syriza predvádza. Dôvod je jednoduchý – stačí si spomenúť, čo všetko nasľubovala pred voľbami: výrazne vyššiu minimálnu mzdu, koniec privatizácie aj prepúšťania štátnych úradníkov, no najmä odpísanie dlhu a opustenie “potupného” záchranného programu.
Že hrá presadzovaním týchto požiadaviek s veriteľmi vabank, bolo jasné okamžite po voľbách. Grécko skrátka nie je v pozícii, aby si vyrokovalo zásadné ústupky. Buď prijme pokračovanie pomoci (a s ním aj nenávidené šetrenie a reformy), alebo naplno zažije bankrotovú mizériu.
Bankrot a odchod Grécka z eurozóny pritom nie je v záujme ani jednej strany a predbežná dohoda z konca februára dáva tušiť, že Syrizu čaká v rokovaniach potupná porážka. Tsipras ale robí všetko preto, aby sa zapísala medzi tie najslávnejšie v gréckej histórii. Nech už to dopadne akokoľvek, krajina má už teraz nového hrdinu…