Cudzie školy tu nepredávajú kvalitu

Vysokoškolské vzdelávanie prechádza významnými zmenami. Vznikajú nové vzdelávacie inštitúcie. Mnohé z nich sú zamerané na bezprostredné potreby praxe. Nielen ponúkanými študijnými odbormi, ale tiež charakterom prípadného výskumu. Prevládajú manažérsky a podnikateľsky orientované špecializácie. Na vedomostiach založená ekonomika vytvára priestor iba pre zamestnávanie kvalifikovanejších profesií. Preto treba akceptovať tlaky na zvyšovanie počtu študentov. V porovnaní s minulosťou však na školy prichádzajú poslucháči oveľa rôznorodejšej štruktúry. Niektorí z nich bez výraznejších ambícií, len získať určitú formu vzdelania, alebo úzko profesijne vyprofilovanú kvalifikáciu ako cestu k lepšiemu štartu. Priemysel a podnikateľská sféra paradoxne často preferuje absolventov schopných riešiť špecifické a aktuálne rutinné problémy. Naznačené príležitosti vyplývajúce z okamžitej situácie vo vzdelávaní v dôsledku rozdielnej reakcie na rýchle sa meniaci trh práce spôsobili dramatickú diverzifikáciu vysokých škôl.
Aj univerzity s tradíciou vo vzdelávaní a vedeckovýskumnej činnosti prešli v poslednom čase podstatnými reformami. Najmä adaptáciou vzdelávacej štruktúry na spoločný európsky systém, získavaním výskumu v konkurencii formou projektov a internacionalizácii ďalších aktivít. Napriek zahraničným zdrojom je modernizácia a údržba výskumnej a vzdelávacej infraštruktúry veľmi nákladná, najmä v prírodovedných a technických vedách. Vzhľadom na súčasné financovanie školstva narastá mimorozpočtový zdroj prostriedkov univerzít z expertíznej činnosti a aplikovaného výskumu v rámci projektov pre prax.
V poslednom období rôznorodosť vzdelávacích inštitúcií rozširujú súkromné vysoké školy, ktoré podnikajú na Slovensku prostredníctvom rozličných sprostredkovateľských organizácií. Neprichádzajú k nám v rámci medzinárodnej spolupráce. Väčšinou ich motivuje potenciálny finančný profit. Hlavným zdrojom príjmu, na ktorý sa spoliehajú, sú študenti, ktorí platia školné. Ekonomika ich núti zvyšovať počet a úspešnosť poslucháčov aj na úkor akademických princípov a kvality štúdia. Na rozdiel od zahraničných investorov, alebo nadnárodných projektov, väčšina vybraných finančných prostriedkov smeruje von, do cudziny. Keďže nemôžu poznať situáciu u nás, ponúkajú štúdium v úzko orientovaných módnych odboroch. Čo platí a dá sa aplikovať v jednej krajine, nemusí byť relevantné inde, v iných podmienkach s rozdielnou tradíciou a legislatívou. Zahraničné univerzity nedokážu finančne motivovať svojich odborníkov, aby dlhodobejšie prednášali na pobočkách mimo svojho hlavného sídla. Spoliehajú sa na miestne personálne kapacity, zamestnávajú niektorých našich ľudí. Z finančných dôvodov nie tých špičkových. Sporná býva akademická atmosféra, prístroje a zariadenia a zvláštne prostredie, v ktorom vysokoškolské vzdelávanie prebieha. Prípadní poslucháči musia sami zhodnotiť, či investované peniaze majú reálnu návratnosť. Uznávanie kvalifikácie a diplomu nemusí byť bez problémov ani v zahraničí. Nielen vzhľadom na inú úroveň výučby, ale napr. aj povesť zahraničnej vzdelávacej inštitúcie.
Okrem akreditácie najmä kategorizácia univerzít a vysokoškolských vzdelávacích inštitúcií by mohla usmerniť maturantov na štúdium podľa ich ambícií. Navyše skoriguje konjunktúrou náhodne vytvorenú rôznorodosť vzdelávacích inštitúcií, aby racionálnejšie korešpondovali potrebám súčasnej ekonomiky. Napriek tlaku trhu a narastajúcej atraktivite podnikania vo vzdelávaní, treba kontrolovať praktiky alternatívnych zahraničných poskytovateľov vzdelávania. Najmä v záujme prípravy budúcej elity v spoločenských, prírodných a technických vedách, nutne ovplyvňujúcej vývoj nielen u nás.