Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991 po tom, čo padol Sovietsky zväz. Súčasné Rusko pod vládou Vladimira Putina bude stále viac pripomínať Brežnevov Sovietsky zväz z konca osemdesiatych rokov. Aj vtedy bolo Rusko v ekonomickej i spoločenskej stagnácii, modernizácia a diverzifikácia nebola dostatočná.
Ceny ropy sa nachádzali nízko a vláda sa snažila odviesť pozornosť populácie od domácich problémov rôznymi dobrodružstvami v zahraničí. Brežnevov Sovietsky zväz i Putinovo Rusko sa vzájomne podobajú v tom, že sa jedná o veľmoci v úpadku.
Putin môže zo súčasných problémov Ruska viniť len sám seba. Roky vysokých cien ropy priniesli viac ziskov európskym realitným spoločnostiam než jeho krajine. Putin zle odhadol reakcie Európy na obsadenie Krymu. Domnieval sa totiž, že európska reakcia bude rovnako slabá ako v prípade Gruzínska v roku 2008.
Ruský prezident bol prekvapený aj tým, ako veľká bola rezistencia zo strany rusky hovoriacich Ukrajincov, ktorí mu znemožnili dosiahnuť jeho ciele na východe Ukrajiny. Potom sa Putin rozhodol zamiešať sa do konfliktu v Sýrii a podporiť Assada. Tým proti sebe otočil jednu miliardu sunnitských moslimov. Vrátane Saudskej Arábie, ktorá odmieta znížiť ťažbu ropy a drží ceny ropy nízko.
Ruská slabosť bude ešte evidentnejšia za jeden rok, pretože nový americký prezident už bude pravdepodobne zastávať tvrdšie postoje a pošle na Ukrajinu defenzívne zbrane.
Rusko nebude schopné zabrániť Ukrajine v upevnení si vzťahov s EÚ. Ukrajinu ruské tlaky donútili k tomu, aby zvýšila svoju energetickú nezávislosť a posilnila svoju národnú identitu. Rusko pravdepodobne prehrá aj súd v Londýne, ktorý rozhoduje o dlhu, ktorý mu odmieta zaplatiť Ukrajina. Tá totiž bude trvať na tom, že Rusko jej spôsobilo miliardové straty na verejnom i súkromnom majetku pri invázii na Krym aj pri konflikte na východnej Ukrajine.
V roku 1991 ukončila Ukrajina vyhlásením svojej nezávislosti snahy o znovuzrodenie ZSSR. V roku 2016 dôjde k návratu Ukrajiny do Európy a tým táto krajina ukončí Putinové sny o vytvorení akejsi "euroázijskej únie". Pokrok na medzinárodnej scéne ale v prípade Ukrajiny bohužiaľ nebude sprevádzať podobný vývoj na scéne domácej.
Politická nestabilita by totiž mohla viesť k pádu koalície a vlády a vyvolať ďalšie predčasné voľby. Bežní Ukrajinci, aktivisti aj vojnoví veteráni sú totiž rozladení z toho, k ako malému pokroku došlo v boji proti korupcii a v boji s dominanciou ukrajinských oligarchov. Nemajú žiadnu dôveru v schopnosti vlády ukončiť monopolizáciu ekonomiky. Boli by tiež radi, aby boli k spravodlivosti privedení bývalí politickí vodcovia, ktorým bolo umožnené opustiť krajinu, alebo sa skrývať.
Joe Biden nedávno varoval pred tým, že by ukrajinská vláda mohla sklamať nádeje, ktoré stáli za revolúciou. Potom by situácia pripomínala vývoj po oranžovej revolúcii. Biden apeloval na ukrajinskú vládu, aby bojovala proti "rakovine menom korupcia".
Rastúcu nevôľu na Ukrajine živia aj požiadavky na utiahnutie opaskov, ktoré majú sprevádzať ekonomické, sociálne a fiškálne reformy. Ukrajinské elity tvoria arogantní narcisti, ktorí nie sú ochotní počúvať ľudí. Napríklad ukrajinsko-kanadský profesor Mychailo Wynnyckyj sa nedávno stretol s Porošenkom a tvrdí, že "nebol ochotný načúvať iným názorom, než sú jeho vlastné". Porošenko mu podľa neho povedal: "Raz všetci pochopia, že som tým najlepším prezidentom, ktorého Ukrajina kedy mala. A tým najlepším prezidentom zo všetkých prezidentov súčasnosti."
Súčasná nestabilita na Ukrajine pramení z polarizovanej spoločnosti. Tisíce veteránov, ktorí dobrovoľne bojovali v Donbasu, si kúpili zbrane a stále ich majú.
Vojenský konflikt podporil obchod so zbraňami a kalašnikov sa teraz na Ukrajine predáva asi za 200 dolárov. Medzinárodné prostredie teda napomáha Ukrajine v tom, aby znížila svoju závislosť na Rusku. Pozitívny vývoj ale môže byť značne narušený správaním a postojmi ukrajinského prezidenta, ktorý zatiaľ neukazuje ochotu k boju s korupciou a elitami oligarchov.
Článok bol zverejnený na webe na patria.cz