Kvantitatívne uvoľňovanie sa ešte ani poriadne nezačalo, a už naráža na prvé problémy s implementáciou. Draghi totiž na poslednej tlačovej konferencii ECB vyhlásil, že sa budú vykupovať len dlhopisy s výnosom vyšším ako je depozitná sadzba ECB. Teda vyšším ako je -0,2 %.
Dopyt po nemeckých dlhopisoch je však tak silný, že výnosy pri kratších splatnostiach sa pohybujú pod úrovňou -0,2 % a teda sa na nákupy ECB nekvalifikujú. Konkrétne ide o dlhopisy s dvoma až troma rokmi do splatnosti. Dlhopisy so štyrmi rokmi do splatnosti vynášajú -0,19 % a teda sú od tejto pomyselnej hranice len krôčik. V najbližších dňoch/týždňoch sa pod ňu pravdepodobne dostanú.
Výnosová krivka nemeckých štátnych dlhopisov:
Otázka teda znie, že koľko je týchto dlhopisov, ktoré sa nekvalifikujú pre kvantitatívne uvoľňovanie? Obchodovateľných dlhopisov má v súčasnosti Nemecko v obehu v objeme 1,1 bil. eur (časť z nich drží Bundesbanka), z toho je cca 330 mld. splatných do 2 rokov a niečo vyše 180 mld. nad 10 rokov. Tieto dlhopisy sa na nákupy ECB nekvalifikujú, nakoľko ECB nakupuje len dlhopisy so splatnosťou medzi 2-10 rokmi. Čo sa týka zvyšných dlhopisov, tak 250 mld. je splatných medzi 2-4 rokmi a 380 mld. medzi 4-10 rokmi. Takže dodatočných cca. 250 mld. (215 mld. keď nepočítame štvorročné dlhopisy, ktoré sú na hrane) sa na nákupy nekvalifikujú.
Splatnosť nemeckých dlhopisov:
Čiže pre nákupy ECB sa v súčasnosti kvalifikuje len zhruba tretinu Nemeckého dlhu. Keby neboli výnosy pod úrovňou depozitnej sadzby, tak by mohla nakúpiť 55 % nemeckého dlhu. (Reálne to je menej kvôli dlhopisom, ktoré Bundesbanka nakúpila už predtým). Pokiaľ budú výnosy klesať ďalej, tak sa toto percento ešte viac zníži. A aj z tej tretiny môže ECB kúpiť len 25 %, kvôli obmedzeniu maximálnej držby z jednej línie dlhopisov. Navyše netreba zabúdať, že tu máme Holandsko, Fínsko a Rakúsko, ktoré sú pri dvojročných splatnostiach k hranici -0,2 % veľmi blízko a Belgicko a Francúzsko, ktoré od nej tiež nie sú ďaleko.
Výnosy z dlhopisov krajín eurozóny so splatnosťou o 2 roky
(v tabuľke chýba Cyprus s výnosom 3,9 %, ostatné krajiny eurozóny nemajú žiaden dlh splatný o 2 roky)
Prečo je to všetko problém? Pretože ECB sa nemusí podariť nakúpiť toľko dlhopisov, koľko si zaumienila. Navyše je tu aj ďalšie úskalie, že banky nemusia byť motivované dlhopisy predávať, keďže peniaze, ktoré za ne dostanú, budú v ECB úročené -0,2 %.
Prvé mesiace by nemali byť problémom, pokiaľ by sa ale ECB neskôr nedarilo napĺňať svoje kvóty, tak by musela prísť s niečím ďalším (okrem prípadu, že by sa medzitým inflácia dostala tam, kde ju ECB chce vidieť). Napríklad s odstránením obmedzení nákupov na 25 % z jednej línie a 33 % zo všetkých obchodovateľných dlhopisov krajiny, alebo nakupovaním aj kratších splatnosti než 2 roky a dlhších než 10 rokov, prípadne so zrušením obmedzenia nákupov s dlhopisov s výnosom pod úrovňou depozitnej sadzby.
Komentár bol zverejnený na portáli Xpuls.cz