Aktuálna veľmi nízka miera inflácie, vo vyspelých ekonomikách hraničiaca s defláciou, je v súčasnosti z makroekonomického pohľadu jednou z hlavných tém. Podľa prvého odhadu sa medziročná miera inflácie v eurozóne v septembri po štyroch mesiacoch mierneho rastu vrátila do negatívneho teritória a centrálni bankári vo Frankfurte budú mať opäť o niečo ťažší spánok. Dôvodom sú obavy z dlhodobejšej deflácie, ktorá, najmä ak je ťahaná slabým spotrebným dopytom, znamená vážne makroekonomické riziko. Veď prečo by firmy investovali, resp. spotrebitelia utrácali už teraz, ak o pol roka, o rok môžu za rovnaký peniaz dostať viac? Ak týmto spôsobom začne uvažovať dostatočný počet ekonomických subjektov, deflácia sa prehlbuje a vyvolá recesiu.
Veľmi nízka miera inflácia je už dlhšie realitou aj na Slovensku. Celková medziročná miera spotrebiteľskej inflácie (CPI) v SR sa pohybuje tesne pod nulou už od začiatku roku 2014. Ako vidno na grafe č. 1, kým v minulom roku, resp. začiatkom roku 2015 infláciu na Slovensku ťahali nadol predovšetkým ceny potravín, v súčasnosti je hlavným faktorom zápornej miery inflácie pokles cien v doprave. V auguste klesli ceny v doprave medziročne o 6,4%, čo pri váhe tejto položky v spotrebnom koši (7,8%) znamená záporný príspevok k celkovej miere inflácie až 0,5%. Vzhľadom na to, že v auguste sa medziročne ceny benzínu a nafty znížili o 9,5%(benzín), resp. 17,5% (nafta, priemerné ceny boli prebraté z údajov www.benzin.sk), nie je „prvenstvo“ sektora dopravy v cenovom prepade vôbec prekvapivé.
Graf č. 1: Medziročná miera inflácie v SR a príspevky vybraných zložiek spotrebného koša k celkovej inflácii
Celkovú mieru inflácie na Slovensku ťahá mierne nadol aj pokles cien bývania a energií (od začiatku roku boli medziročne nižšie v priemere o 0,7%), ktoré je s váhou 27,6% najvýznamnejšou zložkou spotrebného koša slovenských domácností. Celkovo sú regulované ceny na Slovensku v tomto roku nižšie o 1,3%, čo je, v podstate len veľmi miernym odzrkadlením prepadu cien energetických surovín na svetových trhoch (napr. cena ropy Brent v mene EUR sa za posledný rok znížila o 42%). Záporný vplyv cien dopravy, bývania a energií na celkovú infláciu je do istej miery kompenzovaný rastom cien ostatných položiek spotrebného koša. Od začiatku roku rástli najrýchlejšie ceny vzdelávania (2,8%), nábytku a vybavenia domácnosti (2,2%). Cez 1% sa „prehupol“ aj priemerný rast cien odevov a obuvi, alkoholických nápojov a tabaku, a tiež rast cien v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách.
Je zrejmé, že pretrvávajúca záporná miera inflácie na Slovensku je v prevažnej miere dôsledkom externých činiteľov, najmä cien potravín a energií na svetových trhoch. Z nášho pohľadu ide o ponukové šoky (t. j. nie deflácia ťahaná dopytom), preto zatiaľ nie je dôvod na paniku. Nízka miera jadrovej inflácie ale dvíha varovný prst, že dezinflačné tlaky sú etablované aj v ostatných sektoroch. Celkovo možno aktuálnu dynamiku inflácie na Slovensku (-0,2%), vzhľadom na vytýčený inflačný cieľ 2%, hodnotiť ako nerovnovážny stav.
Graf č. 2: Porovnanie miery inflácie v SR a eurozóne (HICP, medziročná zmena)
Porovnanie miery inflácie na Slovensku a v eurozóne ukazuje aspoň jedno pozitívum inflačného vývoja v SR. Od roku 2007 miera inflácie v SR vcelku verne kopíruje trendy z eurozóny. Konvergencia slovenskej miery inflácie k európskemu trendu teda zatiaľ vyvracia obavy, že menová politika ECB (prispôsobená potrebám eurozóny ako celku) môže byť z pohľadu Slovenska nevyhovujúca, prípadne až kontraproduktívna. Vysoká miera otvorenosti slovenskej ekonomiky a intenzívny obchod s krajinami eurozóny sa z tohto uhla pohľadu ukazujú ako výhoda. Inak povedané, silná väzba Slovenska na cyklický a inflačný vývoj v eurozóne (okrem iných potenciálnych efektov) znižuje riziko procyklického pôsobenia menovej politiky ECB.