Dynamika japonskej ekonomiky bola počas tzv. Stratených dekád charakteristická dlhodobým procesom oddlženia súkromného sektora, ktorý nebol sprevádzaný agresívnym monetárnym či fiškálnym uvoľnením. Negatívny impulz prichádzajúci z úverového trhu tak nikdy nepominul a domáci dopyt zostávala pod dlhodobým tlakom. Produkčná medzera sa držala na vysokých úrovniach a to isté platilo o reálnych sadzbách.
Ďalšie uvoľňovanie od ECB
V Európe je teraz vývoj rozdielny. Deflátor sa drží nad 1 percentom, zatiaľ čo v Japonsku sa sústavne pohyboval pod nulou. Európska nezamestnanosť sa znižuje (aj keď z vysokých úrovní), v Japonsku sa dlhodobo zvyšovala. V Európe dochádza k obratu vďaka pokročilejšiemu procesu oddlženia súkromného sektora, agresívnej monetárnej politike, slabšiemu menovému kurzu a fiškálnej politike. Tá sa totiž posunula z počiatočného prudkého utiahnutia do neutrálnej polohy.
Krátko povedané: Európa sa teraz nachádza v situácii, keď sa reálne sadzby držia nízko, menová politika je uvoľnená, rast sa drží nad potenciálom, nezamestnanosť klesá a oddlženia súkromného i verejného sektora sa blížia k svojmu koncu. Je možné, že bude potrebné ďalšie uvoľnenie zo strany ECB, ale išlo by skôr o reakciu na vonkajšie faktory než na problematický vývoj v samotnej európskej ekonomike.
Pokrízový vývoj
Ako vyznieva ďalšie porovnanie vývoja v Japonsku v deväťdesiatych rokoch s pokrízovým vývojom v Európe a v USA? Ceny aktív sa v Japonsku vydali na cestu dlhodobého poklesu, zatiaľ čo v USA prebehla počiatočnej prudká korekcia, ktorú však vystriedal následný rast odrážajúci monetárnu stimuláciu.
V Európe bol vývoj pomalší, ale aj tu teraz dochádza k rastu cien aktív. Zrejmý je tiež rozdiel vo vývoji menového kurzu. Japonský jen totiž prudko posilňoval, zatiaľ čo euro najskôr mierne oslabovalo a potom začal jeho kurz klesať prudko. Dolár sa najskôr vydal smerom k slabému oslabeniu, aby potom začal posilňovať.
Ako bolo naznačené, kľúčovú úlohu hrajú rozdiely vo fiškálnej a monetárnej politike. V Japonsku spočiatku neprebiehala ani fiškálna, ani monetárna stimulácia, zatiaľ čo v USA reagovala fiškálna aj monetárna politika veľmi razantne. Neskôr došlo v oblasti fiškálnej politiky k obratu, ale monetárna expanzia tento efekt vyvážila. Zložitejší bol vývoj v eurozóne, kde bola fiškálna politika utiahnutá príliš skoro a monetárne uvoľnenie prišlo až s oneskorením.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz