Pred tromi rokmi sme totiž počuli to, čo mohlo znamenať najvýznamnejší prejav v histórii centrálneho bankovníctva. Mario Draghi 26. júla 2012 sľúbil, že ECB "urobí všetko, čo bude treba", aby zachránil euro. Vplyv jeho slov hraničil so zázrakom. Od tej doby totiž na finančných trhoch nevznikla žiadna panika a nestalo sa tak ani v čase, keď vrcholila grécka kríza.
Už neexistuje hrozba, že by dlhopisoví investori mohli nejakú krajinu vytlačiť z eurozóny. Sadzby klesli a aj tá najzadlženejšia krajina sa drží nad vodou. Draghiho intervencia bola z tohto pohľadu obrovským úspechom. Problém ale spočíva v tom, že Draghi síce vyriešil finančnú krízu, vytvoril tým však krízu ekonomickú. Eurozóne už nehrozí riziko okamžitého finančného kolapsu, potáca sa ale v depresii a známky zlepšenia nie sú viditeľné. Časom tak príde kríza politická rovnako, ako prišla v Grécku.
ECB urobila to, čoho vraj nebola schopná
Keď Draghi pred tromi rokmi sľuboval záchranu eura, jeho prejav bol prijatý so skepsou. Bolo to v čase, keď kolabovalo Grécko, ale aj Portugalsko a Írsko. Výnosy dlhopisov prudko rástli aj v prípade Talianska a Španielska. Každá aukcia vládnych dlhopisov bola problematická a nikto si nebol istý, či sa dlhopisy skutočne predajú.
Cez víkendy sa konali krízové porady a vytvárali sa záchranné plány, ktoré sa ale rozpadli hneď nasledujúci deň, keď sa na trhoch začalo obchodovať. Ukázalo sa však, že Draghi mal pravdu. Trhy sa predtým domnievali, že ECB nebude fungovať ako bežná centrálna banka a nebude tlačiť peniaze na to, aby zabránila kolapsu. Avšak sa ukázalo, že je ochotná tak urobiť.
Katastrofická situácia je aj na severe
Dnes si talianska a španielska vláda môže požičiavať za lepších podmienok ako Spojené štáty či Veľká Británia. Výnos desaťročných španielskych dlhopisov dosahuje 1,97 percenta, výnos talianskych sa pohybuje na úrovni 1,92 percenta, zatiaľ čo americké obligácie vynášajú 2,3 percenta. Bol ale problém skutočne vyriešený? Bohužiaľ nie. Ako bolo uvedené, finančná kríza sa len zmenila na krízu ekonomickú. Grécko môžeme dať bokom, pretože táto krajina sa prepadá do čiernej diery. Ale aj zvyšok kontinentu si vedie zle.
Napríklad Fínsko, to bývala prosperujúca severskou ekonomikou, ktorá sa držala všetkých nastavených pravidiel. Čo sa týka polohy aj politickej situácie, ide o pravý opak Grécka. Jeho súčasná ekonomická situácia je ale aj napriek tomu katastrofická. Najskôr prišla hlboká recesia, z ktorej ale môžeme len čiastočne viniť pád Nokie. Dnes sa fínsky produkt nachádza stále 5 percent pod úrovňou dosiahnutou pred finančnou krízou roku 2008.
Španielsko ako príklad
Holandsko bojuje s obrovskými dlhmi a jeho ekonomika sa na predkrízové úrovne tiež nedostala. V Taliansku prebieha nekončiaca recesia, Portugalsku sa minulý rok podaril návrat k rastu. Ten stojí hlavne na spotrebiteľských výdavkoch, ale dlhy stále nie sú pod kontrolou. Podľa posledných údajov z Eurostatu dosahujú 130 percent HDP a najhoršie je, že väčšina z nich je voči veriteľom mimo eurozóny. A také dlhy nie sú práve receptom na stabilitu, ako ukazuje Argentína.
Španielsko sa uvádza ako príklad ekonomiky, ktorá dokázala dosiahnuť oživenie. Je pravda, že tento rok porastie rýchlejšie ako Veľká Británia a nezamestnanosť začala klesať. Spotrebiteľské výdavky ale rastú 4-percentným tempom a prebieha ďalší stavebný boom. Stavebníctvo dosahuje medziročný rast vo výške 14 percent, čo je pozoruhodné vzhľadom na to, že v tejto krajine nedávno praskla obrovská realitná bublina a vraj v nej existuje ešte rad miest duchov a letísk, na ktorých pristane jedno lietadlo denne.
Grécko nie je na tom tak zle, ako bolo Holandsko
Zdá sa, že do Španielska už zase prúdia horúce peniaze. To by vysvetľovalo, prečo si veľmi dobre nevedie Nemecko. Rast jeho priemyselnej výroby sa zastavil, maloobchodné tržby na hlavu už desať rokov klesajú a bežní Nemci nemajú viac peňazí, ktoré by minuli.Spoločnosť Renaissance Capital vo svojej novej analýze tvrdí, že eurozóna veľmi pripomína zlatý štandard z tridsiatych rokov.
Ten padol pod tlakom neustále rastúcej nezamestnanosti. Napríklad Holandsko sa ho ale držalo až do chvíle, keď nezamestnanosť dosiahla 33 percent. Žiadna z členských krajín eurozóny ešte v tak zlom stave nie je, v Grécku dosahuje nezamestnanosť 25 percent. Do piatich rokov ale bude všetko inak. Draghi utíšil dlhopisové trhy, ale centrálny bankár nedokáže sám otočiť celú ekonomiku. "Všetko, čo bude treba" tak nakoniec nie je všetko, čo treba ich.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz