Španielske Katalánsko v nedeľu hlasovalo v regionálnych voľbách. Prečo je ich výsledok tak zásadný a sledovali ich aj nemecká kancelárka Merkelová alebo americký prezident Obama? V hre totiž bolo viac než politická reprezentácia najbohatšieho španielskeho regiónu, ale aj snaha o odtrhnutie od zvyšku Španielska a vytvorenie nového európskeho štátu.
Päť a pol milióna oprávnených katalánskych voličov tak včera rozhodovalo o výbere 135 zákonodarcov do regionálneho zhromaždenia a takmer väčšina z nich sa rozhodla v prospech regionálneho prezidenta Artura Masa a aliancie pre nezávislosť, ktorú vytvoril spoločne so svojimi tradičnými konkurentmi zo separatistického tábora v snahe získať jednoznačný mandát na odtrhnutie Katalánska. Včerajšie regionálne hlasovanie sám Mas niekoľkokrát označil za plebiscit o nezávislosti.
Vo včerajších voľbách nakoniec získali separatistické hnutia 48 percent a tesne im tak unikla väčšina hlasov podľa oponentov potrebná k legitímnemu presadeniu nezávislosti od zvyšku Španielska. K tomu, aby túto väčšinu získal tak Artur Mas bude potrebovať podporu antikapitalistickej strany, ktorá síce je za nezávislosť, odmieta ale vládu zákona. Mas uviedol, že podpora 48 percent oprávnených voličov je dostatočná a dáva mu tak mandát na pokračovanie v boji za katalánsku nezávislosť. Masova separatistická aliancia Junts pel Si tak získala v regionálnom zhromaždení 62 zo 135 kresiel a potrebuje tak podporu 10 zákonodarcov antikapitalistickej CUP, ktorá už pred voľbami uviedla, že nenechajú Masa vrátiť sa do úlohy regionálneho lídra.
Silnejúce hlasy Kataláncov, ktorí prahnú po nezávislosti, prichádzajú v čase, keď sa celé Španielsko spamätáva z najhoršej recesie za generácie a usiluje o stabilizáciu verejného dlhu. Katalánsko tvorí takmer 20 percent ekonomiky celého Španielska a je čistým prispievateľom do tamojšieho daňového systému, čo znamená, že pomáha financovať chudobnejšie regióny ako je napríklad Andalúzia.
Nedeľné voľby sprevádzala rekordná účasť, ktorá dosiahla viac ako 77 percent. Katalánci žijúci v USA, Mexiku, Čile a časti Číny však možnosť hlasovať nedostali. Hlasovacie lístky totiž do týchto krajín nedorazili včas a volebný dohľad odmietol predĺžiť uzávierku. Aj španielsky premiér Rajoy, ktorého Ľudová strana prirodzene bojuje za zotrvanie regiónu v Španielsku, napriek predvolebným prieskumom v prospech separatistických hnutí dúfal v to, že sa ozve tichá väčšina oprávnených katalánskych voličov, ktorí s odtrhnutím nesúhlasia. Práve premiér tak vyzval Kataláncov k účasti vo voľbách. V hre bola nielen nezávislosť regiónu, ale aj riziko jeho vylúčenia z Európskej únie aj eurozóny alebo rozvírenie trhu španielskeho štátneho dlhu vo výške 1 bilióna eur.
Španielsky premiér Rajoy označil možnosť formálneho hlasovania Katalánska o nezávislosti už niekoľkokrát za protiústavné a snahy regionálneho prezidenta Masa o usporiadaní nezáväzného referenda v minulom roku odvolaním k najvyššiemu španielskemu súdu zablokoval. Regionálny prezident Mas spoločne s hlavnými separatistickými spojencami chcú využiť prípadnú väčšinu 72 kresiel v regionálnom zhromaždení na to, aby vládu v Madride donútili vyjednávať o časovom rámci uskutočnenia odtrhnutie od Španielska do 18 mesiacov. Španielsky premiér Rajoy tento plán opäť označil za protiústavný a odmietol o ňom diskutovať.
Španielske vládne dlhopisy dnes ukončili trojdňový prepad a v reakcii na menšiu než päťdesiatpercentnú podporu separatistických hnutí rástli. Výnos zo španielskeho desaťročného dlhopisu klesol o 0,07 percentuálneho bodu na 1,97 percenta. Klesal aj výnos z päťročných dlhopisov. Španielske štátne dlhopisy vyniesli za posledný mesiac do 25. septembra 0,3 percenta. Španielsky akciový index Ibex 35 prijal správu o výsledku katalánskych volieb rastom, väčšinu ziskov však potom odovzdal a aktuálne sa obchoduje na zelenej nule. Za posledné tri obchodné seansy, kedy ho nervozita pred voľbami poslala nižšie, je pol percenta v zisku.