Finančná vrava, ktorá vlani na jar zasiahla ekonomiky s rozvíjajúcimi sa trhmi v súvislosti s "utlmovacím záchvatom" amerického Federálneho rezervného systému v oblasti jeho politiky kvantitatívneho uvoľňovania (QE), sa teraz vrátila v plnej sile.
Spúšťacím mechanizmom bol tentoraz súbeh niekoľkých udalostí: menová kríza v Argentíne, kde úrady prestali intervenovať na devízových trhoch, aby zabránili strate rezerv v zahraničnej mene, slabšie ekonomické dáta z Číny a pretrvávajúca politická neistota a nepokoj v Turecku, na Ukrajine a v Thajsku.
Táto dokonalá minibúrka na rozvíjajúcich sa trhoch sa vzhľadom k averzii medzinárodných investorov voči riziku vzápätí preniesla na akciové trhy v rozvinutých ekonomikách. Bezprostredný spúšťací mechanizmus týchto tlakov by sa však nemal zamieňať s ich hlbšími príčinami: mnoho rozvíjajúcich sa trhov čelí vážnym problémom.
Krehká päťka a riziká BRICS
Ich zoznam zahŕňa okrem iného Indiu, Indonéziu, Brazílii, Turecko a Juhoafrickú republiku - takzvanú krehkú päťku -, pretože všetky tieto krajiny vykazujú fiškálny deficit aj deficit bežného účtu, klesajúce tempo rastu, infláciu prevyšujúcu stanovený cieľ a politickú neistotu v súvislosti s parlamentnými a / alebo prezidentskými voľbami plánovanými na tento rok.
Zraniteľná je však aj pätica ďalších významných krajín - Argentína, Venezuela, Ukrajina, Maďarsko a Thajsko. Vo všetkých týchto štátoch možno nájsť politické a / alebo volebné riziko, mnohé majú uvoľnenú fiškálnu politiku a v niektorých možno vypozorovať aj prehlbujúcu sa vonkajšou nerovnováhu a suverénne riziko.
A potom sú tu toľko medializované štáty BRICS, ktoré sa dnes vracajú do reality. Tri z nich (Brazília, Rusko a Južná Afrika) porastú tento rok pomalšie než Spojené štáty, keď sa ich reálny HDP (očistený o infláciu) zvýši o menej ako 2,5%, zatiaľ čo ekonomiky zvyšných dvoch štátov (Číny a Indie) prudko spomaľujú. Brazília, India a Juhoafrická republika zároveň patria do "krehkej päťky" a demografický pokles v Číne a Rusku podkopáva potenciálny rast oboch týchto krajín.
Čína čoby najväčší štát skupiny BRICS čelí ďalšiemu riziku spojenému s investičným boomom živeným úvermi, kedy nadmerné pôžičky miestnym vládam, štátnym podnikom a realitným firmám vážne oslabujú portfólia aktív bánk a tieňových bánk. Väčšina tak rozsiahlych úverových bublín v minulosti skončila tvrdým ekonomickým dopadom a nie je pravdepodobné, že by práve čínska ekonomika vyviazla bez šrámov - najmä v situácii, keď reformy zamerané na nové vyváženie rastu smerom od vysokých úspor a fixných investícií k súkromnej spotrebe budú vzhľadom k silným protitlakom pravdepodobne zavádzané príliš pomaly.
Utlmovanie uvoľňovania
Hlboké príčiny vlaňajšieho rozruchu na rozvíjajúcich sa trhoch navyše nevymizli. Tak predovšetkým predstavuje riziko tvrdého dopadu v Číne vážnu hrozbu pre rozvíjajúcu sa Áziu, vývozca komodít z celého sveta, a dokonca aj rozvinuté ekonomiky. Okrem toho sa už naplno rozbehlo utlmovanie nákupov investičného majetku Fedom a úrokové sadzby sa zákonite zvýšia. Kapitál, ktorý v rokoch vysokej likvidity a nízkych výnosov v rozvinutých ekonomikách prúdil na rozvíjajúce sa trhy, sa dnes v dôsledku toho odlieva z mnohých krajín, kde ľahké peniaze spôsobili prílišné uvoľnenie fiškálnej, menovej a úverovej politiky.
Ďalšou hlbokou príčinou súčasnej volatility je skutočnosť, že komoditný supercyklus dospel ku koncu. A nie je to len preto, že Čína spomaľuje; roky charakterizované vysokými cenami viedli k investíciám do nových kapacít a na zvýšenie ponuky mnohých komodít. Vývozcovia komodít medzi štátmi s rozvíjajúcimi sa ekonomikami však nedokázali v posledných 10 rokoch tejto výhody využiť a uskutočniť trhovo orientované štrukturálne reformy; mnohí z nich sa naopak prihlásili k štátnemu kapitalizmu a poskytli príliš veľkú úlohu štátnym podnikom a bankám.
Tieto riziká v blízkej dobe nevymiznú. Čínsky rast sa pravdepodobne nezrýchli, a nezdvihne tak ceny komodít, Fed zvýšil tempo utlmovania QE, štrukturálne reformy sa pravdepodobne do volieb neuskutočnia a súčasné vlády sa majú na pozore pred utlumujúcimi dôsledkami prísnejšej fiškálnej, menovej a úverovej politiky na rast. Neschopnosť mnohých vlád v krajinách s rozvíjajúcimi sa trhmi sprísniť dostatočne vlastnú makroekonomickú politiku navyše vyvolala ďalšie kolo znehodnocovania mien, ktoré sa môže pretaviť do vyššej inflácie a ohrozenia schopnosti týchto krajín financovať spojené fiškálne a vonkajšie deficity.
Opatrný optimizmus
Riziko plnej menovej, suverénnej a bankovej krízy napriek tomu zostáva z niekoľkých dôvodov nízke, a to aj v krajinách "krehkej päťky". Všetky spomínané štáty majú flexibilné výmenné kurzy, veľkú zásobu rezerv, ktorými sa môžu zaštítiť proti útoku na svoje meny a banky, a menej menových nerovností (napríklad veľkých pôžičiek v zahraničnej mene na financovanie investícií do aktív v miestnej mene). Mnohé z nich majú tiež zdravšie bankové sústavy, a hoci ich pomery verejného a súkromného dlhu k HDP stúpajú, stále sú dostatočne nízke, takže riziko insolvencie zostáva malé.
Dlhodobejšie je pri rozvíjajúcich sa trhoch pravdepodobne namieste optimizmus. Rad z nich má zdravé makroekonomické, finančné a politické základy. Niektoré strednodobé ukazovatele sú navyše pri väčšine rozvíjajúcich sa trhov vrátane tých krehkých i naďalej silné: urbanizácia, industrializácia, rastový špurt z nízkeho východzieho príjmu na obyvateľa, demografická dividenda, vznik stabilnejšej strednej vrstvy, vzostup spotrebnej spoločnosti a príležitosti k rýchlejším prírastkom výkonu, akonáhle sa zavedú štrukturálne reformy. Nie je teda spravodlivé hádzať všetky rozvíjajúce sa trhy do jedného vreca; treba medzi nimi rozlišovať.
Otrasy prajú pripraveným
Krátkodobé dilemy, ktorým mnohé tieto štáty čelia - sk dosť rýchlo sprísnia menovú a fiškálnu politiku, bude to zle, a ak to neurobia, bude to tiež zle -, však nevyzerajú vôbec pekne. Vonkajšie riziká a vnútorné makroekonomické a štrukturálne slabiny, s ktorými sa stretávajú, budú aj naďalej zatemňovať ich bezprostredné vyhliadky. Budúci rok alebo dva zažije mnoho rozvíjajúcich sa trhov dosť silné otrasy, než v nich stabilnejšie a viac trhovo orientované vlády zavedú zdravšiu hospodársku politiku.
Autor je predseda spoločnosti Roubini Global Economics a profesor ekonómie NYU.