Geopolitická kríza na Ukrajine pokračuje a rozdeľuje svetových komentátorov na dva tábory. Jedni hovoria, že krymský ľud sa konečne môže vyjadriť k svojmu určeniu, keďže doteraz tú možnosť nemal (ani pred 60. rokmi, keď ho bez opýtania sa na názor pričlenili k Ukrajine, hoci väčšinu obyvateľstva tvoria Rusi). Druhí však namietajú, že spôsob akým sa to deje, je prinajmenšom čudný. Chyby robí aj kyjevská vláda, prešľapy robí aj Moskva. Až na to, že je to opäť Moskva, ktorá hrá svoj šach a ostatní len reagujú.
Kým bol prezidentom rusky hovoriaci Janukovič, Rusov nejaký Krym netrápil, považovali za garantované, že ruské záujmy budú v krajine dobre chránené a to bola pointa. Janukovič si v krajine dlho robil čo chcel (minimálne od roku 2010 keď sa stal prezidentom) a rozkrádanie krajiny cez štátne zákazky a trende ušité na mieru chobotnici účelových firiem jeho rodiny a podporovateľov nabralo až makroekonomické rozmery. Aj keby sme neverili novému ukrajinskému premiérovi Jatsenukovi, že Janukovič ukradol cez $70 mld., čísla od Dmitrija Gnapa, ktorý založil Medzinárodné centrum na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu sú hrozivé. Ide o desiatky miliárd USD a teda ekvivalent desiatok % HDP krajiny. Za všetko hovorí fakt, že keď začala revolúcia a rozkrádanie bolo prerušené, ekonomika začala po piatich kvartáloch recesie opäť rásť.
Ukrajinci vedeli, že je niečo hnilé v štáte ukrajinskom, ale s veľkou nádejou (možno až prehnanou) sa upierali na západ. Očakávali (tiež tak trochu naivne), že EÚ všetko automaticky vyrieši. Minimálne väčšina obyvateľov videla, že Maďari, Poliaci a Slováci sa majú lepšie ako oni a pripisovali aj možnostiam, ktoré EÚ prináša. Čí už mali pravdu alebo nie, bol to ich názor. Preto keď Janukovič svojvoľne zastavil rokovania s EÚ a začal sa viac zbližovať s veľkým ruským bratom, množstvo Ukrajincov bolo proti. Nevedeli totiž, čo je horšie – či Janukovič, ktorý zo svojim klanom rozkrádal krajinu, alebo Moskva, ktorá sa k Ukrajine správala špeciálne tvrdo, keďže svojho východného suseda považovala za súčasť svojho vplyvu, pričom Kyjev mal len poslúchať a neodvrávať. A to znamenalo najvyššie ceny za plyn v Európe, pravidelné vydieranie a zastavovanie dodávok, úžernícke úvery z Moskvy pre Kyjev a podobne. Na kyjevskom Majdane mali transparenty aj podnikatelia, ktorí sú už zúfalí z toho, že biznis sa delí podľa známostí a kto nie je zadobre s prezidentom, tak si „ani neškrtne“.
Prezident Janukovič bol teda vyhnaný a bol na neho vydaný zatykač s vážnym obvinením, z masových vrážd demonštrantov. Moskva sa samozrejme zdesila, že stráca kontrolu nad Kyjevom a preto urobila protiopatrenie. Pod zámienkou ochrany svoje základne na Kryme postupne obsadila celý polostrov, do krymského parlamentu vtrhli ozbrojení Rusi a vymenili krymského premiéra. Novo dosadený Aksyonov, ktorého strana vo voľbách získala 4% podporu mohol zrazu v mene „krymského ľudu“ začať horlivo brojiť za okamžité pripojenie k Rusku, zavedenia ruskej meny a zmenu hraníc Ukrajiny. A vyhlásenie okamžitého referenda o pripojení Krymu k Rusku. Ťažko povedať či zafungovala ruská propaganda (tá vykresľuje novú vládu v Kyjeve ako nacistov) alebo desaťtisíce ruských vojakov v oblasti, alebo to skutočne krymský ľud chcel (možno kombinácia všetkého), ale s 96% väčšinou sa hlasovalo za pripojenie k Rusku. Referendum bolo opäť postavené veľmi šikovne. Boli dve možnosti – pripojenie k ruskej federácii, alebo úplná autonómia od Ukrajiny. Status quo, teda Krym ako súčasť Ukrajiny, to nebola možnosť. Keďže Krym je momentálne takmer výhradne závislý od Ukrajiny (elektrická energia, voda, ropa, turisti, rozpočet), úplná autonómia by znamenala koniec dotácií a bankrot. Takže voľba znela – bankrot resp. ekonomický kolaps alebo Rusko. Vybrali si Rusko.
Od Putina je šikovné, ako celú situáciu zahral. O vojnový konflikt mu vôbec nešlo, on to celé zinscenoval ako „humanitárnu misiu“ s cieľom zachrániť Krym a o nič iné mu nešlo, iba o vypočutie vôle ľudu na Kryme. Pretože aj menšina (Rusi na Ukrajine) majú právo na sebaurčenie. Samozrejme, názor národa Ukrajiny je Putinovi ukradnutý, pretože ten chce ísť do EÚ, čo nie je z pohľadu Moskvy správne. Podobne, právo na sebaurčenie menšiny pokiaľ ide o Tatárov (20% obyvateľov Krymu ktorí Ruskov nemajú radi) mu je ukradnuté tiež, pretože nejde o Rusov. Skrátka a dobre, ľud treba počúvať, keď má správny názor. Pokiaľ správny názor nemá, treba mu pomôcť, prípadne zo "zachrániť".
Referendum za nami, zaujímavá bude reakcia Západu ktorá presne z vyššie spomenutých dôvodov referendum neuznáva. Ak malo byť referendum, tak tak v celej Ukrajine a nie len v jednej oblasti kontrolovanou ruskou armádou, ktorá tam nikoho nepozvaného nepustila. Inak to však pre Moskvu nemuselo dopadnúť dobre, pretože keby išlo o jej podnet, sama by porušila dohodu o ukrajinských hraniciach z roku 1994 (tiež okrúhle výročie), ktorú podpísala.
Západu teraz nejde o vojnu, to by bolo prehnané a zbytočné. Avšak nejako reagovať musí a nie sú vylúčené ekonomické sankcie. Avšak vzhľadom na objem zahraničného obchodu s Ruskom (7% exportu EÚ a 11% importu do EÚ) to nebude ľahké. Na USA určite bude mať ich krok (zmrazenie kont a zákaz vydávania víz osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv počas protestov na Ukrajine + snaha zabrániť úniku nakradnutých peňazí z Ukrajiny) menší dopad.
Na trh má zatiaľ vývoj minimálny vplyv. Akcie cez deň vymazali svoje prepady z piatka, nerastie ani zlato ani ropa ani plodiny. Na kukuricu situácia na Ukrajine nemá vplyv (určite menší ako sa pôvodne čakalo), pretože sa tu pestuje len zlomok úrody Ukrajiny a hlavná časť exportu nejde z prístavu na Kryme ale z Odessy. Ak by však Rusko pohrozilo pozastavením exportov ropy a zemného plynu do EÚ, to by už vplyv mohlo mať. Rusko by to dlho nevydržalo, ale na vytvorenie napätia stačí aj pár dní. Takže v prípade problémov sú na rade európske akcie (tie hlavne) a ropa. Doteraz vedelo z napätia ťažiť aj zlato, uvidíme, ako sa mu bude dariť ďalej. Od začiatku roka totiž rastie o viac ako 14% bez väčšej korekcie. Na obrázkoch nižšie je odfotený billboard vyzývajúci na účasť na referende. Myslím, že netreba ani komentovať. A o sľuboch nárastu sociálnych dávok na 4-násobok ak sa Krym pripojí Rusku sa dá aj ťažko vôbec niečo povedať.
OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) chcela zabezpečiť medzinárodný dohľad pri referende, jej vyslanci však na polostrov neboli pustení. Dokonca sa ozvali varovné výstrely. Moskva oficiálne OBSE na referendum pozvala, podobne aj krymské orgány. Avšak realita bola taká, že sa tam vôbec nedostali. Podobný postoj zaujala Moskva aj pri okupácii Krymu. Oficiálne netušila, kto sú tí vojaci na Kryme, povedala, že s nimi nemá nič spoločné (tí si totiž strhli ruské insígnie).
Medzinárodný dohľad tak zabezpečili Rusi, ako to ukazuje karikatúra kanadského portálu iPolitics. Putin z tanku hovorí „Proste to berte ako pomôcku pri volení.“
