Svojvôľa dominantného operátora káblovej televízie UPC Slovensko, s. r. o., naďalej pokračuje. Zákazníkom, ktorí sa -- na rozdiel od tejto spoločnosti -- riadia rozhodnutím Telekomunikačného úradu a uhradili UPC iba úradom stanovenú maximálne možnú cenu, UPC naďalej príjem káblovky odpája. Paradoxne UPC rozhodnutie Telekomunikačného úradu na jednej strane aj akceptovala a verejne uznala, veď stiahla z Najvyššieho súdu SR odvolanie proti nemu a zaplatila 25-miliónovú pokutu. Pokuta mala zodpovedať výške sumy, o ktorú UPC neoprávnene vyúčtovala svojim zákazníkom viac. No poškodeným zákazníkom túto sumu nevrátila. A vymáha si poplatky po svojom, pričom Protimonopolnému úradu neprekáža, že takto zneužíva svoje postavenie na trhu a prakticky si vynucuje neoprávnený majetkový prospech. A ani Telekomunikačnému úradu neprekáža, že UPC ignoruje jeho rozhodnutia.
Telekomunikačný úrad ešte 24. júla 2001 rozhodol, že UPC Slovensko je povinná dať do súladu cenník svojich služieb, ktorým neoprávnene zvýšila ceny, s jeho cenovým regulačným rozhodnutím z 8. januára 2001. Podľa rozhodnutia úradu bolo napríklad v Bratislave 198,46 Sk maximálnou cenou, ktorú mohla UPC za rozšírený súbor káblovej televízie až do 22. júna 2002 účtovať. Telekomunikačný úrad SR vydaním nového rozhodnutia, ktoré nadobudlo platnosť 22. júna 2002 a podľa ktorého potom už UPC konečne stanovila nové ceny, však nezrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie. Napokon to, že to platí do budúcnosti, teda od 22. júna 2002, verejne uviedol aj konateľ spoločnosti Martin Maťašeje vo vysielaní Slovenskej televízie. Neoprávnený majetkový prospech najmenej 25 miliónov korún, ktoré získala UPC od zákazníkov, sa však bráni im dobrovoľne vydať, naopak, zákazníkov odpojí. Aj tých, čo rok dopredu zaplatili podľa vtedy platného stavu. Nehovoriac už o tom, že týmto zákazníkom jednostranne zrušila zmluvné zvýhodnenie za to, že platia poplatok rok vopred, a teda UPC zadarmo úverujú.
Namiesto toho, aby sa UPC so všetkými zákazníkmi riadne vyrovnala, si niektorých, ktorí sa domáhali kompenzácie, pozvala na osobný pohovor a dohodla sa s nimi na riešení, o ktorom ich zaviazala mlčanlivosťou, iným ponúkla čiastočnú zľavu. No nie v tej výške, v akej ich nerešpektovaním rozhodnutia Telekomunikačného úradu ukrátila. A navyše, spoločnosť UPC navrhla takéto riešenie len asi 2 500 klientom, ktorí o vyrovnanie písomne požiadali. Správala sa ako kedysi rumunský čašník za socializmu. Ten len tým zákazníkom, ktorí reklamovali, že ich "obtiahol" o 100 lei, hodil na stôl 20 naspäť. A keď znovu reklamovali, tak ešte 20, potom 10, až stratili trpezlivosť a podľahli kriku ľudí z čakajúceho radu, aby nezdržovali.
Je predsa len zvláštne, ak štát, presnejšie, Telekomunikačný úrad, vyberie pokutu za to, že UPC ukrátili zákazníkov na cene, no vraj nemá páku na to, aby prinútil UPC to zákazníkom vrátiť. Ak nejestvuje norma, ktorá by v takýchto prípadoch ochránila zákazníka, v duchu pravidiel Európskej únie by musel potom zákazníkov odškodňovať štát, ktorý nechal v normách alebo v právomoci Telekomunikačného úradu takúto dieru.
Keby v reakcii na stav vymožiteľnosti svojho práva sa zákazníci správali ako UPC, tak by svojvoľne začali ignorovať teraz platné rozhodnutie Telekomunikačného úradu. Tiež sa im nemusí páčiť, že TÚ už zohľadnil argumenty UPC a umožnil jej zvyšovať cenu. Záleží však Telekomunikačnému úradu, aby mal rešpekt u obidvoch strán a spoločnosti UPC, aby jej dával zapravdu nezávislý orgán?
StoryEditor