Protirečivá diskusia vyvíjajúca sa okolo nového Zákonníka práce, ktorý má začať platiť od 1. apríla, naznačuje, že na seba tvrdo narazili nezmieriteľné záujmy zamestnávateľov a zamestnancov. Málokto si uvedomuje, že nezriedka ide o umelý konflikt. Veď tí, ktorí reprezentujú záujmy zamestnávateľov, sú zamestnancami manažérmi. Rozdiel oproti radovým zamestnancom je len v miere zodpovednosti. Ak chcete podnikať, peniaze sa dajú požičať, technológia kúpiť, systém riadenia prevziať. Ľudí však musíte presvedčiť. Ak to nedokážete, aj draho kúpený špičkový manažér vás môže sklamať. Zamestnanci žiadajú vhodné podmienky. Tie im síce naoko zabezpečí veľkorysý pracovný zákon, ale podstatou je, aby firma prosperovala a dokázala udržať pracovné miesta. To je najväčšia istota -- pre zamestnancov, zamestnancov manažérov a napokon i majiteľov.
Nový Zákonník práce (ZP) ide proti záujmom oboch skupín -- zamestnancov i zamestnávateľov. Ak individuálnym cieľom každého z nich je, aby sa skvalitňovali podmienky na ich súkromný život, potom ich nepoteší, že predpis môže spôsobiť podniku zdraženie produkcie, znepružnenie výrobného sortimentu a napokon stratu konkurencieschopnosti. To ohrozuje nielen schopnosť podniku vytvárať zisk, vyrábať a poskytovať prácu svojim zamestnancom, ale ohrozuje to priamo aj individuálne ciele členov oboch skupín. Určite mnohými dobre mienený úmysel zaručiť zamestnancovi neodňateľné práva sa tak stáva lopatou vlastného hrobu.
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) mapuje, aké priame finančné dosahy by malo uplatnenie nového ZP. Výsledky ešte nie sú k dispozícii, avšak podľa predbežných reakcií podnikateľskej sféry možno už dnes konštatovať, že budú výrazné. Uvediem príklad. Úspešná spoločnosť s tristo pracovníkmi, ktorá môže byť vzorom v starostlivosti o zamestnancov, nemá odbory, lebo nikto nepociťuje ich potrebu. Od 1. apríla bude musieť vytvoriť zamestnaneckú radu s personálnym a materiálnym vybavením, nanovo prerobiť 300 pracovných zmlúv, znížiť zamestnancom nadčasy (a možnosť privyrobenia si), zamestnať iných a vykonať ďalšie vynútené zmeny. Počas troch nasledujúcich mesiacov ju to bude stáť približne tri milióny korún, čo je vzrast nákladov zhruba o tri percentá. Podobných príkladov bude určite viac. Otázka je, ako budú firmy reagovať na zvyšovanie nákladov. Ak sa rovnako budú snažiť zvýšiť aj tržby, stúpnu im ceny výrobkov, čo môže ohroziť ich konkurencieschopnosť, a napokon aj existenciu. Druhou alternatívou je, že znížia zisk, čo však môže vyvolať nespokojnosť zahraničných investorov a vyvolá presun výroby do iných krajín. Táto alternatíva je navyše nereálna v stratových podnikoch, ktorých je na Slovensku stále veľa. Tretia možnosť je znížiť náklady iným spôsobom -- napríklad ich priškrtením na inom mieste. Výsledkom nového ZP teda môže byť naozaj vyššia ochrana zamestnancov, ale len tých, čo ostanú zamestnaní. Tých, čo ostanú nezamestnaní, môže byť ešte viac ako ich je dnes. Necitlivý prístup k pracovnému kódexu hrozí dosahom na všetkých -- na zamestnancov i na zamestnávateľov. Ohrozí kvalitu života jedných i druhých. Preto treba ešte raz nad ním poriadne pouvažovať, a kým sa prijme nové zodpovedné rozhodnutie, riadiť sa pôvodným predpisom.
StoryEditor