Do parlamentu sa dostal vysoký počet strán a každý očakáva, aký zlepenec z volieb vzíde. Asi najviac obyvateľov prekvapil úspech strany z krajnej pravice, teda strany ĽS Naše Slovensko .
Je asi zbytočné plakať nad rozliatym mliekom alebo viniť niekoho z jej úspechu. Naopak treba sa nato pozrieť z objektívneho hľadiska, teda čím strana (ne)mohla zaujať voličov. Pozrieme sa na program strany, z ktorej úspechu ostal každý prekvapený. Pričom sa zameriame na ekonomické prvky programu.
Prvým z bodov je obnovenie sebestačnosti Slovenska. V programe sa píše, že 38% potravín dovážame, čo považuje strana za nežiadúce. Z toho dôvodu má v úmysle obnovenie poľnohospodárstva a sebestačnosti, čím zníži nezamestnanosť o 25%. Rovnako chce strana vziať plyn, pôdu, elektrinu a vodu z rúk cudzincov. Asi bude zbytočné rozmýšľať nad tým, ako sa strana dopracovala k týmto číslam, avšak pozrime sa na reálnosť tvrdení.
Už jednoduchá ekonomická teória o komparatívnej výhode vysvetlí tento nezmysel. Teória jednoducho popisuje to, že je pre krajinu výhodnejšie obchodovať s cudzou krajinou, ktorá ma na výrobu danej suroviny nižšie náklady, ako by to mala vyrábať sama. Jednoducho povedané, keď je vo Francúzsku menej nákladné pestovanie napríklad hrozna, ale naopak u nás je jednoduchšie produkovať mliečne výrobky, tak je výhodnejšie pre tieto krajiny uzavrieť obchod.
Slovensko by si realizáciou tohto bodu hospodársky určite pohoršilo. Obchod medzi dvoma stranami, sa uzavrie len na základe vzájomnej výhodnosti. To znamená, že keby nebol dopyt zo strany spotrebiteľov, tak by sa spomínaných 38% potravín na Slovensku nepredalo.
S prvým bodom súvisí aj druhý bod, ktorý sme vybrali z programu. Tým je obnovenie hraničných kontrol, vystúpenie z Európskej únie a zavedenie Slovenskej koruny. Všetky tieto veci sa spájajú s tým, že Slovensko by nebolo naďalej členom Schengenského priestoru. To by Slovensku opäť zabezpečilo hospodársky úpadok. Na základe programu je ťažké si vysvetliť, či by to bolo úplné odseknutie Slovenska od sveta alebo len hraničné kontroly. Každopádne by sa obchod minimálne spomalil a pri najhoršom úplne zastavil, keďže by sme „len tak“ vystúpili z EÚ.
Slovensko 67% exportu vyvezie do krajín Schengenu, pričom 21% sú citlivé položky ako potraviny a spotrebné tovary. Podľa analýzy UniCredit banky, by len zníženie o 5% v prípade citlivých položiek, spôsobilo zníženie HDP o 0,3%, čo je približne 200 miliónov eur. Pričom hovoríme stále o minimálnych stratách, kde nepočítame ani s realizáciou spomínanej sebestačnosti.
Tretím bodom programu je riešenie sociálnych aspektov. V rámci tohto bodu strana sľubuje prácu pre všetkých, vek odchodu do dôchodku od 60 rokov alebo zvýšenie materskej dávky na 100% z platu. Toto sú body, ktoré strana bližšie nemá vysvetlené a v princípe sa vysvetliť a podložiť číslami ani nedajú. Otázkou je, odkiaľ by strana zobrala peniaze na riešenie týchto problém.
Pričom netreba zabúdať na to, že deklarujú, že by predložili vyrovnaný rozpočet a znižovali zadlženosť, tak ako to v ďalších bodoch avizuje. Samozrejme, práca pre všetkých sa v slobodnom a trhovom systéme zaručiť nedá. Jednak preto, že by to štát nedokázal zabezpečiť. A aj keby chcel, musel by ľudí fyzicky donútiť pracovať. Rovnako zníženie veku odchodu do dôchodku na 60 rokov by bolo hospodárskou samovraždou pre krajinu, keďže dôchodky by niekto musel platiť.
Programu v princípe chýba hĺbka a môžeme ho označiť za populizmus, ktorý by mal vyvrátiť aj stredoškolák na základe knihy z predmetu Náuka o spoločnosti. Jeho realizáciou by si krajina hospodársky pohoršila, nehovoriac o poškodení slobodného trhu a právnych princípov. Pre Slovensko by to bola len cesta do nevoľníctva, z ktorej by sa len veľmi ťažko vracalo.
Autorom je Martin Lindák, analytik Nadácie F.A. Hayeka