Slovensko v NATO -- zmysel a perspektívy

Geopolitický význam rozšírenia NATO z hľadiska záujmov strednej Európy, ktorej súčasťou je aj Slovensko, je daný tým, že týmto historickým činom -- ako napísal Henry Kissinger, "sa vylúči raz navždy strategické vákuum v strednej Európe, ktoré v dvadsiatom storočí predstavovalo pokušenie pre nemeckú i ruskú rozpínavosť". Po vstupe do NATO sa aj na SR vzťahuje konštatovanie, že "žiadna krajina v novej Európe nemôže byť vnímaná ako zóna inej krajiny". Dôležité je aj to, že zásady NATO ako spojeneckého zväzku znemožňujú uplatniť sa silám, ktoré stavajú na oživovaní historických tráum, etnických konfliktov a revízii hraníc. Keďže Slovensko patrí do kategórie malých štátov. V období globalizácie, keď ani veľké európske krajiny nemôžu efektívne presadzovať svoje národné záujmy mimo integračných rámcov, potrebovalo paralelný vstup do EÚ i NATO.
Vstup SR do NATO je potvrdením príslušnosti SR k západnému civilizačnému okruhu a jej vôle stať sa súčasťou pásma stability, demokracie, vlády zákona a prosperity do budúcnosti. Z tohto hľadiska je dôležité, že NATO je najefektívnejším spojením Európy a USA, garantom, že vo vzťahoch EÚ a USA neprevládnu momenty geopolitickej konkurencie s ich destabilizujúcim účinkom na vývoj v Európe i vo svete. Slovensko dostáva možnosť účinne ovplyvňovať nielen vývoj v samotnom NATO, ale aj vývoj transatlantických vzťahov, ktorý je kľúčový aj pre ďalší priebeh globálnej súťaže v rámci trojuholníka USA -- EÚ -- juhovýchodná Ázia. Vstup do NATO prináša Slovensku aj bezprostredné bezpečnostné výhody.
Neexistovala lepšia ponuka bezpečnosti ako zabezpečiť svoju obranu. Individuálny, samostatný spôsob zaisťovania vlastnej bezpečnosti je nákladný a neefektívny. EÚ síce o vzájomných zárukách bezpečnosti začala viesť prvé rozhovory, ale nemá vybudované dostatočné kapacity na vlastnú obranu bez účasti USA. SR zastáva názor, že európska integrácia na poli bezpečnosti a obrany nesmie viesť k zníženiu akcieschopnosti a súdržnosti NATO. SR nemá záujem brzdiť rozvoj európskej bezpečnostnej politiky, ale nechce, aby EÚ a NATO súperili. Je za strategické partnerstvo EÚ a NATO, ktorého základnými princípmi sú komplementarita, transparentnosť a centrálna úloha NATO v oblasti kolektívnej bezpečnosti.
Spoločným vstupom do NATO a EÚ sa znásobujú bezpečnostné prínosy v širokom zmysle slova. Ako povedal Javier Solana, "obe organizácie konajú paralelne a dopĺňajú sa. NATO a Európska únia majú spoločnú agendu ako strategickí partneri, nie ako rivali".
Vstup do NATO prinesie SR aj dlhodobé zahraničnopolitické výhody. Predovšetkým znamená záruku, že SR už nikdy nebude v zahraničnopolitickej a následne aj hospodárskej izolácii a že sa nezosunie na perifériu civilizačného vývoja v regióne. Vstupom do NATO sa definitívne zmení vnímanie Slovenska ako aktéra medzinárodných vzťahov inými krajinami. Vymaže sa spomienka na obdobie, keď SR bola označená za čiernu dieru na mape Európy.
SR bude môcť pri presadzovaní svojich zahraničnopolitických cieľov rátať so solidaritou a politickým vplyvom všetkých členských krajín NATO v medzinárodných, osobitne európskych inštitúciách. Prostredníctvom NATO bude mať SR väčší priestor aj na presadzovanie svojich záujmov pri riešení problémov, ktoré majú národný charakter (životné prostredie, terorizmus, organizovaný zločin, migrácia atď.). Prenos vlastných skúseností z transformácie ozbrojených síl a celkovej prípravy slovenskej spoločnosti na vstup do NATO do iných krajín a lobovanie za prijatie ďalších krajín do aliancie taktiež umožní posilňovanie zahraničnopolitického vplyvu SR.
SR dostáva možnosť účinnejšie sa zasadzovať najmä za utváranie spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky v súlade so záujmami stredoeurópskeho regiónu, ovplyvňovať východoeurópsku politiku EÚ a NATO.
Slovensko dostane taktiež príležitosť na vybudovanie ľudských zdrojov, expertného zázemia a transfer skúseností a poznatkov zo spojeneckých krajín a veliteľských štruktúr NATO prostredníctvom stálej účasti v inštitúciách aliancie. Členstvo v NATO tak vyvolá permanentný proces politického, sociálneho i manažérskeho učenia sa. Vzrastie vonkajší i vnútorný tlak na dostatočnú pripravenosť SR využívať výhody vyplývajúce z členstva a profesionálne zvládať všetky situácie a rozhodnutia, ktoré vzniknú v rámci NATO.
(Autor bol v rokoch 1998 -- 2002 predsedom Zahraničného výboru NR SR.)