Televízne stanice sa cez víkend predbiehali v pripomínaní, že do volieb slovenského prezidenta máme už len rok a je načase predstaviť hlavných kandidátov. V prieskumoch verejnej mienky sa objavujú iba dvaja kandidáti, ktorých ich strany oficiálne navrhli. Okrem nich tam nájdeme dozvuky minulých volieb a niekoľko nepodstatných mien. Dôležité je, že prvé miesto Eduarda Kukana je kryté iba pätnásťpercentnou podporou, čo sú viac-menej voliči jeho stany. Vzhľadom na popularitu jednotlivých strán môže stojaté vody rozčeriť doteraz neznámy kandidát Smeru. Monika Beňová v minulých voľbách drukovala Borisovi Zalovi a sama prejavila istý záujem, čím sa stala terčom všeobecného výsmechu. Politický vševedko Róbert Kaliňák ešte nedosiahol vek potrebný na prezidentskú kandidatúru, a tak z výraznejších tvárí zostáva iba samotný predseda Róbert Fico. Jeho dilemou je, či si ešte tri roky počká na ďalšiu šancu stať sa slovenským premiérom, alebo dva roky pred tým vyskúša svoj prezidentský potenciál. Prvá možnosť v sebe skrýva iba riziko, že sa zopakuje zázrak a prekvapený Mikuláš Dzurinda si opäť sadne na tú istú stoličku. Komplikovanejšie to je s prípadnou prezidentskou kandidatúrou. Dlhodobo bezkonkurenčne najpopulárnejší politik by sa v druhom kole volieb mohol dostať do podobnej situácie ako Vladimír Mečiar, aj on má mnoho odporcov zvyknutých na výber menšieho zla. Pomohlo by mu, iba ak by sa do finále dostal so spomínaným Mečiarom. V prípade úspechu by sa Róbertovi Ficovi, resp. jeho strane mohlo stať to isté čo Rudolfovi Schusterovi a Smer by mohol o niekoľko rokov skončiť na vrakovisku. Okrem toho sa ponúka mnoho ďalších riešení, ako podpora politického nezmara R. Schustera a pod., na Ficovej dileme to však nič nemení. Že by nemal záujem ani o jednu funkciu, mu neuverí nik.