Veľa dobrých nápadov stroskotá na tom, že ich nedomyslíme, a teda ani nedotiahneme do konca. Podobnú úvahu môže nepochybne vyvolať aj rozhodnutie prijaté v minulých dňoch -- exkomunikovať z katolíckej cirkvi všetkých, ktorí by akýmkoľvek spôsobom prejavili sympatie k zákonu o interrupciách. Toto rozhodnutie je nepochybne správne, ba myslím si, že svojou demokratickou podstatou dokonca predbieha dobu. Exkomunikácie treba rozhodne rozšíriť! Ak už máme odsudzovať ľudí, ktorí sa oháňajú právami nenarodených detí, exkomunikujme aj tých, ktorým je ľahostajný osud už narodených detí, prípadne tých, ktorí s nadšením propagujú vojnu ako spôsob riešenia problémov, exkomunikujme aj tých, ktorí pod pláštikom reformy úspešne útočia na základné ľudské práva u nás. Napokon, exkomunikácia vraj je iba odňatím kresťanského práva prijímať sviatosti. Nič viac, nič menej. A predsa -- predstavte si, akú obrovskú agendu bude treba kdesi viesť o exkomunikovaných, aby sa zistilo, kto áno a kto nie, koľko kontrolórov treba zamestnať a koľkí občania ochotne priložia ruku k dielu, aby na príslušné miesto priniesli príslušné poznatky o svojich blízkych. A keď sa jedného dňa objaví zoznam exkomunikovaných na internete, čo sa určite raz stane, obávam sa, že mnohé kostoly začnú zívať prázdnotou. Tak, načo sme ich potom stavali?