V posledných dvoch rokoch sa znížilo daňové zaťaženie slovenských podnikov. Najmä politici, ktorí sa o toto zníženie zaslúžili, často prezentujú aj názor, že vďaka zníženiu daňového bremena sa zvýšili aj zisky podnikov. Vďaka tomu sa následne mali zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu v položke daň z príjmov právnických osôb. Tento fakt má však aj inú -- oveľa prozaickejšiu príčinu. Je to výška finančných nákladov. Cena peňazí s krátkou lehotou splatnosti dosahovala pred voľbami v roku 1998 vo svojom maxime aj viac ako 30 %. Veľmi zaujímavým javom tohto obdobia bolo to, že stratové banky prehlbovali svoju stratu vyplácaním vysokých úrokov na vklady, ktoré neboli vybilancované úvermi s ešte vyšším úročením.
Vydávanie štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok s vysokými úročením udržiavalo na trhu vysokú cenu peňazí. Vysokými úrokmi štátnych cenných papierov štát nepriamo pološtátnym bankám pomáhal ľahkým zárobkom pokryť straty z klasifikovaných úrokov. Vysoké úroky na peňažnom trhu boli však pascou pre priemyselné podniky, ktoré si v podstate nemohli v slovenských bankách požičiavať. Postupné zníženie úrokov a ceny peňazí viedlo aj k zníženiu finančných nákladov podnikov, vytvorilo potenciál na zvýšenie ziskov, a tým prispelo aj k zvýšeniu príjmov verejných financií. Podobný proces môže nastať aj oslabením kurzu slovenskej koruny, ku ktorému by mohlo dôjsť po znížení úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska. Tento krok by významne prispel k odchodu špekulatívneho kapitálu zo slovenského finančného trhu. V roku 1997 sa údajne podarilo zabrániť útoku špekulatívneho kapitálu na slovenskú korunu aj niekoľkými telefonátmi komerčným (pološtátnym) bankám, ktorým centrálna banka neodporúčala predať slovenské koruny. Treba si uvedomiť, že dnes už opatrenia tohto typu nie sú možné a ani reálne. Odchodu špekulatívneho kapitálu zo slovenského devízového a peňažného trhu, ktorý načerpáva zisky z intervencií Národnej banky Slovenska, sa dá pomôcť len znížením úrokových sadzieb. A tie sú užitočné aj pre ministra financií. Znamenajú ďalšie zníženie deficitu verejných financií. Znížením úrokov sa znížia výnosy štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, ktorými sa financuje priebežný schodok verejných financií. Ministerstvo financií sa už nebude musieť starať o emisiu štátnych cenných papierov v cudzej mene tak, ako to bolo nedávno v súvislosti s emisiou eurobondov. Netreba zabúdať ani na to, že vďaka nižším úrokom budú mať lacnejšie peniaze aj podniky a obyvatelia. Budú lacnejšie úvery na investície, ale aj spotrebné úvery na predmety dlhodobej spotreby a menej ich bude stáť aj kúpa bytov.
Nižšie výnosy zo štátnych cenných papierov však budú znamenať aj koniec pokojného života komerčných bánk. Teraz im stačí zaplatiť vkladateľom dve, maximálne však štyri percentá za uložené peniaze na jednej strane a na strane druhej kúpiť štátne dlhopisy s päťpercentným výnosom, prípadne uložiť prebytočné peniaze za ešte lepší úrok v Národnej banke Slovenska a počítať zisk. Pri nižších úrokoch sa budú musieť rozlúčiť s takýmto ľahkým životom. Namiesto bezrizikových výnosov zo štátom garantovaných cenných papierov budú musieť financovať výnosnejšie projekty, ktoré však nájdu už len v reálnej, a nie vo finančnej ekonomike.
StoryEditor