Je daň pre ekonomiku prospešná? Ak vynecháme špeciálne prípady, keď sa daň týka externalít, odpoveď je samozrejme nie. Daňou sa zvyšujú náklady všetkých zainteresovaných subjektov a tak klesá ekonomická efektívnosť. Za zdaňovaním stoja iba politické záujmy.
V súčasnom prostredí ekonomickej krízy je zvýšená daň to posledné, čo ekonomika potrebuje. Je preto paradoxné, že centrálni bankári sa rozhodli zvyšovať dane. Robia to cez záporné depozitné sadzby, na čo upozorňuje samotný riaditeľ sekcie výskumu regionálneho Fedu v Saint Louis. Logika tohto procesu je jednoduchá.
Prestavme si, že sa zavedie daň na náklady firmy - napríklad daň zo mzdy. Celkové náklady firmy stúpnu a tá bude donútená optimalizovať svoj zisk. Tieto náklady sa bude snažiť preniesť nielen na zamestnancov v podobe nižšieho platu, ale aj na odberateľov v podobe vyššej ceny produkcie. Spoločnosť ako celok zavedením dane stratí.
Podobný princíp platí aj pre zápornú depozitnú sadzbu. Tá sa však netýka firiem ale bánk. Pre banku sú záporné úroky na rezervy nákladom, podobne ako pre firmu mzdy. Čím sú sadzby nižšie, tým väčšia je daň a tak nižší zisk pre banku. Banka podobne ako firma musí optimalizovať svoj zisk. Vyššie náklady prenesie na ostatné subjekty.
V prvom rade zníži úroky na depozitá, čím presunie časť svojich nákladov na sporiteľov. Tí budú mať k dispozícii menej prostriedkov, budú menej míňať a ekonomika bude menej rásť. Rovnako prenesie časť nákladov na dlžníkov vo forme vyšších úrokov na úvery. Tí budú splácať viac, čím sa opäť z ekonomiky budú odlievať financie.
Tieto úvahy podporujú aj skúsenosti. Napriek štyrom rokom záporných depozitných sadzieb v Dánsku inflácia a ekonomická aktivita klesajú. Skúsenosti so Švajčiarska zase ukazujú, že s príchodom záporných sadzieb začali rásť pôžičkové úrokové sadzby.
Celkovo je tak záporná úroková sadzba novou daňou na ekonomickú aktivitu. A keďže to tvrdí už aj predstaviteľ Fedu, je zrejmé, že Fed k tomuto kroku tak skoro nesiahne. V prípade pretrvávajúcich problémov uvidíme skôr nové kolo kvantitatívneho uvoľňovania ako záporné sadzby.
A tak môžeme len krútiť hlavou nad tým, ako je možné, že centrálni bankári majú moc robiť na nás experimenty, ktoré majú teoretické trhliny a v praxi sa javia ako neúspešné. Nie je ich moc oveľa väčšia, ako si vôbec myslíme?