Priatelia, spolužiaci z gymnaziálnych čias, dnes žijúci v Jeruzaleme, nezabúdajú na Slovensko, na svoju pôvodnú vlasť. Raz večer nám zazvonil doma telefón, že prídu, pretože ich známi, mladí ľudia, sa idú sobášiť -- v Bojniciach. Mladí Izraelčania, ona pôvodom z Leningradu, on pôvodom z Tbilisi, sa rozhodli, že chcú mať nezabudnuteľnú svadbu. Prvý raz to tak býva vždy. A tak sa rozhodli, že sa zosobášia na niektorom zo zámkov v Čechách. Úradnícky šimeľ však zaúradoval: Je to možné, dozvedeli sa pri prvom kontakte, ale veci treba osobne vybaviť, dohodnúť, že musia prísť dva týždne pred obradom. Ako keby to bolo zadarmo...
Ani Izraelčania však nemajú dovolenky navyše. Poprosili teda našu a ich rodinnú priateľku, aby im pomohla. A tak sadla za počítač a hľadala na internete iné možnosti. Samozrejme, na Slovensku. Najviac sa jej pozdávala prezentácia Bojníc. Perfektná stránka, telefóny, faxy, mailové adresy a ku každému kontaktu aj meno zodpovedného pracovníka. Linka medzi Jeruzalemom a Bojnicami bola žeravá. Bolo to úžasné, spomína na začiatok augusta Judita. Všetky uvedené kontakty fungovali, za každým telefónnym číslom na portáli sedela skutočne uvedená osoba. Ochotná, ústretová. Všetky náležitosti okolo potrebných dokladov, všetky korektúry, preklady, pečiatky, overovania -- všetko sa elektronicky v priebehu doslova hodín vybavilo na obojstrannú spokojnosť. Do Bojníc sa schádzalo príbuzenstvo z troch kontinentov. Obrad preto trochu meškal, ale bol nádherný, nezabudnuteľný, rovnako ako svadobná hostina, ktorú Bojničania tiež pripravili a predovšetkým perfektný kúpeľný servis. Títo Izraelčania (Američania, Nemci, Rusi) boli uveličení, na Slovensko nedajú dopustiť. Už vedia, komu ako doma poradiť pri výbere miesta na atraktívnu svadbu.
A keby sa náhodou chceli opäť sobášiť, tak vraj určite zasa len v Bojniciach...
StoryEditor