Zákony vyspelých krajín obsahujú úpravy tzv. povinných ponúk na prevzatie spoločností s kótovanými akciami, ktorých podstatou je ochrana menšinových akcionárov a neskresleného fungovania kapitálového trhu. V postkomunistických štátoch, vrátane Českej alebo Slovenskej republiky, však kapitálový trh robí ešte len svoje prvé detské krôčiky. V histórii obchodného práva nie je ničím novým ani skutočnosť, že významnou motiváciou legislatívnych zmien sú veľké praktické prípady. V posledných dňoch sa taká významná kauza na Slovensku objavuje v súvislosti s povinnosťou ponuky na prevzatie, ktorá vznikla spoločnosti MOL, ktorej účasť v spoločnosti Slovnaft presiahla hranicu 70 % hlasovacích práv.
Otázka ceny ponuky je na jej uskutočnenie zásadná. Treba vychádzať zo zákona o cenných papieroch (ZCP), ktorý zakazuje, aby ponúknutá cena bola nižšia než "priemerná cena dosiahnutá na burze cenných papierov za posledných šesť mesiacov pred získaním podielu na hlasovacích právach... a zároveň nemôže byť nižšia ako 50 % hodnoty čistého obchodného imania pripadajúceho na jednu akciu". Pre ponúkanú cenu je teda rozhodujúci vývoj cien akcií preberanej spoločnosti za posledný polrok. V tomto období došlo k objemovo významnému obchodu s akciami Slovnaftu, ktorý výraznejšie zvýšil výpočet ceny ponuky. To pre MOL môže znamenať zdraženie prevzatia a ani nie teda div, že sa táto spoločnosť snaží uskutočnený obchod spochybniť.
Vzhľadom na podanú žalobu MOL-u na neplatnosť obchodu vzniká otázka, či Úrad pre finančný trh môže prerušiť konanie o schválení ponuky a vyčkávať na súdne rozhodnutie. To by znemožnilo uskutočnenie ponuky na dlhý čas, pretože právoplatné rozhodnutie súdu vo veci nemožno očakávať skôr ako v horizonte niekoľkých rokov. Ide o procesnú otázku, ktorá nesúvisí s jadrom problému (platnosť obchodu). Konanie pred úradom nepodlieha správnemu poriadku, pretože zákon o dohľade nad finančným trhom to výslovne vylučuje a sám stanoví príslušné procesné pravidlá. Obsahuje aj ustanovenie, podľa ktorého je úrad povinný konanie prerušiť, ak bolo začaté konanie o predbežnej otázke. Platnosť spomenutého obchodu môže byť považovaná za predbežnú otázku.
Ponuka prevzatia sa však riadi zákonom o cenných papieroch. Podľa zákona o dohľade nad finančným trhom majú špeciálne úpravy v zvláštnych zákonoch prednosť pred úpravou konania v tomto zákone. Významnú úlohu zohrá § 114 ZCP, ktorý určuje mimoriadne krátke lehoty na rozhodovanie o schválení ponuky a v prípade, keď by úrad nerozhodol, stanoví fikciu schválenia. Zákon vypočítava, aké rozhodnutia môžu byť vydané -- ak nie sú, bude platiť fikcia. Zákonodarca tu teda dáva prehľad všetkých možných rozhodnutí úradu, a to rozhodnutí procesných i vo veci. Úrad môže ponuku zakázať, schváliť alebo môže vyzvať na doplnenie žiadosti. Ak nerozhodne v stanovených lehotách žiadnym z uvedených spôsobov, bude platiť fikcia schválenia. Rozhodnutie o prerušení konania tu nie je predvídané a vzhľadom na prednosť tejto špeciálnej úpravy úrad nie je oprávnený konanie prerušiť.
Okrem argumentov opierajúcich sa o zákonný text nás funkcia právnej úpravy musí doviesť k tomu istému záveru. Kde inde v práve nájdeme lehoty na rozhodnutie v intervale niekoľkých dní? Prečo zákonodarca dáva orgánu dozoru takéto tvrdé podmienky? Odpoveď je jednoduchá -- jedine okamžité rozhodnutie umožní dosiahnuť účel úpravy -- rýchlo uskutočniť ponuku bez toho, aby bola daná príležitosť na manipulatívne a zneužívajúce rokovania nebezpečné pre kapitálový trh i celú ekonomiku. Niekoľkoročné čakanie na súdne rozhodnutie by poprelo zmysel ponúk prevzatia ako nástroja ochrany kapitálového trhu, a je preto neprijateľné. K inému záveru nemožno dospieť, aj keby zákonný text bol menej jasný.
StoryEditor