Smer nepôjde do vlády na jedno použitie, tvrdí jej predseda Robert Fico. Kým rôzni ekonomickí analytici a politológovia vymýšľajú kombinácie zostavenia budúcej vládnej koalície, Smer má už jasný smer ďalšieho pôsobenia v politike. Pózu nezmieriteľnosti s kdečím a kdekým, do ktorej sa štylizuje pred voľbami, treba vnímať cez oveľa stabilnejší stavebný kameň jej programových téz -- pragmatizmus. V polovici augusta zverejnil Fico sľub, že ak bude po voľbách poverený zostavením vlády, odstúpi z funkcie predsedu vlády, keď vláda nedokáže splniť do 31. decembra 2003 päť záväzkov: prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, zákona o zmiešanom volebnom systéme, významné zníženie výdavkov na štátnu správu, významné opatrenia proti zneužívaniu sociálneho systému a zriadenie osobitných tímov na odhaľovanie najzávažnejšej ekonomickej trestnej činnosti. Vo verejnosti, aj odbornej, si za to vyslúžil uznanie, u nádejných politických partnerov kritiku. Obavy partnerov sú namieste, obdiv k principiálnosti oveľa menej.
Ficove nekompromisné vyhlásenie totiž do veľkej miery koriguje súčasné oznámenie Predsedníctva strany Smer na tú istú tému. Uvádza sa v ňom, že ak bude predstaviteľ Smeru poverený zostavením vlády, podá predseda vlády na konci decembra 2003 demisiu, ak dovtedy, ako súčasť programového vyhlásenia, nepresadí spomínaných päť záväzkov. Vyhlásenie predsedníctva sa od Ficovho vyhlásenia líši zmienkou o programovom vyhlásení. Sľub demisie teda platí podľa predsedníctva len vtedy, ak bude týchto päť záväzkov súčasťou programového vyhlásenia. A ani na tom predsedníctvo Smeru netrvá. V záverečnom odseku jeho vyhlásenia sa uvádza, že základnou podmienkou vstupu Smeru do akejkoľvek koalície je splnenie len jedného z týchto piatich záväzkov: zaradenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku do programového vyhlásenia vlády. Zvyšné štyri sú zrejme len Ficovým osobným záväzkom. Cieľom dvoch z nich sú zmeny s prívlastkom "významné". Významnosť zníženia štátnych výdavkov alebo opatrení v sociálnom systéme má zákonite subjektívne miery. Čo je pre Fica významné, môže byť pre liberálov z SDKÚ alebo ANO zanedbateľné a naopak.
Ak Ficov predvolebný priaznivec vníma vopred oznámené podmienky jeho zotrvania v premiérskom kresle ako prejav nekompromisného charakteru, jeho nádejní pravicoví koaliční partneri ho môžu oprávnene vnímať ako ortieľ: do decembra 2003 s nimi vydrží kvôli integrácii do NATO a EÚ a potom ich prinúti odísť z vlády tým, že podá ako premiér demisiu. Málokto pochybuje, že pán prezident opätovne poverí Fica zostavením vlády, pri zložení ktorej už nebude musieť Smer natoľko prihliadať na prointegračný potenciál svojich koaličných partnerov.
StoryEditor