Ivan Horský, Bonn
V súvislosti so zbytočnou debatou o tzv. Benešových dekrétoch, sa v sobotňajšom malom článočku nestarnúceho politického komentátorského "harcovníka" konzervatívneho denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) Johanna Georgea Reissmüllera, ktorý nazval Česká posvätnosť, objavilo ono povestné čertovo kopýtko. Jadrom je zacieľovanie na povojnové usporiadanie Európy, ktoré sa v posledných týždňoch objavuje s čoraz väčšou pravidelnosťou a úpornosťou v prejavoch niektorých konzervatívnych a populistických politikov a novinárov tohto typu v Maďarsku, Rakúsku a Bavorsku. Autor článku totiž rozmetal na prach toto usporiadanie argumentom, že z mapy starého kontinentu zmizol tak Sovietsky zväz, ako aj Juhoslávia či Československo, a objavilo sa na nej znovuzjednotené Nemecko. Čo však v tejto súvislosti zaráža, je jeho zrejme úmyselné pozabudnutie na fakt, že napriek tomuto vývoju, ktorý umožnilo skončenie studenej vojny a konfliktu Západ -- Východ, zostáva uznanie európskych hraníc, stanovených práve ako dôsledok porážky mocností Osi a ich spojencov v druhej svetovej vojne. A to je zakotvené v Záverečnom akte z Helsínk, starom takmer 30 rokov a nedávno potvrdenom. Bez uznania tejto konštanty by sa mohla Európa znovu stať dejiskom nových či obnovených konfliktov a vrátiť sa do minulých čias, právom označovaných pre jej obyvateľov ako katastrofálne. Vznik nových štátov totiž nehýbal hranicami. A ani jemne vyslovená výčitka na adresu bývalého Československa, že v roku 1945 odstúpilo Zakarpatskú Ukrajinu Stalinovej Moskve, slúžiaca ako údajný dôkaz možnosti zmien hraníc mierovým spôsobom, preto neobstojí. Do tejto kategórie patrí aj silácke vyhlásenie maďarského "eštepremiéra" Viktora Orbána, ktorý v snahe zabrániť svojej volebnej porážke vyťahuje argumenty pochádzajúce z dielne najhoršieho uhorského šovinizmu 19. storočia.
Tvrdenie o tom, že Maďarom patrí celá Karpatská kotlina, momentálne aspoň duchovne, sa však dostáva do polohy argumentácie o etnickej výlučnosti, ktorá však viedla u južných susedov Budapešť pred pár rokmi k niekoľkým vojnám a neopísateľným škodám a ľudským tragédiám, po 2. svetovej vojne v Európe nepoznaným. A o porážke Uhorska v roku 1918 ani nehovoriac. Ak by sme sa mali znížiť k takto vedenej diskusii -- potom by sa mohla zvrhnúť na historické domino, v ktorom by sa nielen národy žijúce v tejto oblasti, ale aj na celom kontinente, mohli začať pretekať v historických nárokoch na to či ono územie. A Maďari by sa na základe takejto logiky mohli ocitnúť tam, odkiaľ prišli do strednej Európy.
To by boli transfery. To by sa špeditéri a železnice v Európe "nabalili". Možno by kvôli ich zvládnutiu museli pozvať aj zaoceánskych. Ako v minulom storočí, keď dve svetové vojny pomohli rozhodnúť americkí vojaci. Našťastie, zatiaľ sú v Európe podobné hlasy v menšine. Počas nedávnych návštev Prahy to potvrdili tak britský premiér Tony Blair, ako aj nemecký komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen. A Putinova Moskva sa tiež hlási k svojej zodpovednosti za povojnové usporiadanie Európy. Hoci s ťažkosťami, kliesni si však cestu k riešeniu niektorých problémov, ako je, trebárs, Kaliningradská oblasť. Nebolo by však od veci, keby všetci štyria signatári Postupimských dohôd znovu vystúpili na scénu a rázne povedali: Dosť! Aby tak dostali priamu odpoveď aj niektorí poslanci Európskeho parlamentu, ktorí stále chcú otvárať Pandorinu skrinku a nechcú počuť o možných následkoch. Asi zle študovali antickú mytológiu a históriu vôbec. O súčasnom medzinárodnom práve ani nehovoriac. Stále totiž platí: historia magistra vitae. Politici i novinári, ktorí to však odmietajú uznať a osobujú si právo nebrať zreteľ na historické poučenia, končia obyčajne na smetisku dejín, resp. ich kocky domina, ktoré spustili, zavalia a zadlávia. Viktor Orbán to už začína cítiť na vlastnej koži. A kto bude ďalší, to sa ukáže v historicky krátkom čase.
Vlastenectvo a šovinizmus, či lepšie povedané šovinizmus a zodpovednosť, sú diametrálne odlišné kategórie. Stále platí ono známe: Kto seje vietor, žne búrku. A Európa búrku nepotrebuje. Má s nimi dosť problémov v iných končinách sveta.
StoryEditor