Asociácia spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel Slovenska (ASSS) je pobúrená systematickými dezinformáciami zo strany výrobcov sladidla cukor, ktoré sa pravidelne objavujú v slovenskej tlači. Hrubé nepravdy rozširuje dokonca sám generálny riaditeľ európskeho zväzu výrobcov cukru Jean-Louis Barjol, keď tvrdí, že výrobné kvóty súčasnej pätnástky sú nastavené na aktuálnu spotrebu a na trhu vládne rovnováha.
Nie je to pravda. Žiadna zo súčasných krajín EÚ nespotrebuje toľko cukru, koľko ho vyrobí a nadbytok tohto sladidla je aj na svetových trhoch.
V súčasných členských krajinách EÚ platí od júla 1968 režim s cukrom, ktorý je exemplárnym príkladom nerešpektovania najzákladnejších pravidiel trhu a ktorý systematicky spôsobuje neustále deformovanie cien tohto sladidla. Posledným dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že Austrália a Brazília obvinili EÚ v Svetovej obchodnej organizácii za vývozné dotácie, ktoré spôsobili deformáciu svetových cien cukru. V dôsledku najrôznejších obchodných bariér zavedených v EÚ je nemožné do krajín EÚ importovať sladidlo cukor vyrobené v inej časti sveta. Tlak ostatných svetových výrobcov a krajín tzv. tretieho sveta je však už taký silný, že Európska komisia jednoducho bude musieť reformovať svoju politiku. Akceptovanie neprávd pochádzajúcich od pána Barjola by znamenalo zmieriť sa s tým, že na Slovensku by ceny za toto sladidlo postupne vzrástli až o 20 % ešte pred vstupom Slovenska do únie, o čom už informoval slovenskú verejnosť predseda slovenského cukrovarníckeho spolku Ivan Kardoš. Tento názor však sleduje len úzke záujmy cukrovarov a úplne ignoruje ekonomický kontext, v ktorom sa súčasné Slovensko nachádza.
Nielen na Slovensku je cena cukru odlišná od ceny v EÚ. Rozdiely v cenách vykazujú aj ostatné kandidátske krajiny strednej Európy vo vzťahu k EÚ. Tieto rozdiely sú spôsobené predovšetkým umelým zasahovaním do trhu v krajinách EÚ prostredníctvom režimu s cukrom. Spotrebitelia v EÚ platia trojnásobok svetovej ceny cukru v porovnaní so svetovou cenou, aby v konečnom dôsledku z utŕžených ziskov mohli cukrovary ročne exportovať 4 -- 5 mil. subvencovaného cukru do tretích krajín. Nie zanedbateľným argumentom je rôzna kúpyschopnosť obyvateľstva v danej krajine. Kúpyschopnosť slovenského obyvateľa, kde priemerný mesačný plat dosahuje úroveň približne 12 000 Sk, patrí medzi najslabšie, preto ceny potravín dosahujú len 53 % priemerných cien v EÚ. ASSS pokladá tento fakt za veľmi dôležitý. Zvyšovanie cien s odôvodnením budúceho vstupu do EÚ nemá logiku a nijaký iný sektor to nerobí.
Autor reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky Franz Fischler tiež zdôrazňuje nevyhnutnosť radikálnej zmeny súčasného európskeho režimu s cukrom. Predstavitelia Európskeho výboru priemyselných spracovateľov cukru (CIUS) na júnovom zasadaní v Dubline informovali, že súčasný režim s cukrom bude dokonca úplne zrušený. Uviedli, že súčasné neadekvátne vysoké ceny za toto sladidlo v rámci EÚ by mimoriadne znevýhodnili nových členov po ich prijatí do európskych štruktúr v roku 2004. Prvé dva milióny ton cukru, vyrobeného z cukrovej trstiny, prídu, už do rozšírenej EÚ, s najväčšou pravdepodobnosťou v roku 2006.
StoryEditor