Les Echos
Vojna bola nevyhnutná, je tu. Otázkou teda už nie je to, či treba byť za alebo proti, ale ako sa s ňou vyrovnať. Ako zorganizovať povojnové usporiadanie Iraku? Ako zabezpečiť, aby rakety vrhnuté na Bagdad nesymbolizovali chaos, ale, naopak, šancu na obnovu. Znovu vybudovať mier, medzinárodnú zhodu a spoločnú víziu fungovania sveta. Vôľa musí byť veľká. Bude to zložité, veľmi zložité. Škody spôsobené diplomatickým bojom posledných týždňov sú nezmerateľné. Spúšť vo verejných mienkach, ako aj hnanie do krajnosti v oboch táboroch (pro- i antivojnovom) postavila jedných proti druhým. Škody v organizmoch svetového riadenia, ktoré preukázali svoju nedostatočnosť a neschopnosť, sú veľké. Škody zaznamenali aj transatlantické vzťahy.
(Pomimo vojny, Editorial, 21. 3.)
Právo
Na celom svete sa už nenájde jediná VIP, ktorá sa s obyvateľmi svojho štátu a priľahlej zemegule nepodelila o svoj názor. Môžeme sa však tými všetkými výrokmi známych osobností preberať donekonečna, nenájdeme v nich nič, čo by nebolo povedané už stokrát, ale predovšetkým v nich nenájdeme skutočne vierohodnú odpoveď na to, na čo sa všetci pýtame. Je tá vojna nevyhnutná? A nemôžem sa zbaviť pocitu, že čím jednoznačnejšie tvrdenie, tým menej presvedčivé. Príkladom môže byť výrok kancelára Schrödera, podľa ktorého je vojna zlé rozhodnutie, pretože existovala iná cesta na odzbrojenie diktátora, a to cez OSN. O chybnosti rozhodnutia sú dnes presvedčené státisíce ľudí, ale rozprávky o schopnosti OSN odzbrojovať diktátorov radšej prenechajme tým, ktorí ešte veria na Mikuláša. Bolo by teda poctivejšie -- ale toľko úprimnosti od politikov nemožno očakávať -- keby sa niekto konečne vyslovil v tomto zmysle: môžeme viniť Američanov, že rozpútali vojnu, ale celá naša slávna OSN a najmä jej invalidná Bezpečnostná rada majú na odzbrojovanie diktátorov asi taký vplyv ako spolok Sypte vtáčikom.
(Otázka spoluviny, Jiří Franěk, 22. 3.)
StoryEditor