Keď sa mesiac pred voľbami stretol prezident Rudolf Schuster s predstaviteľmi AZZZ a SOPK, zhodli sa na tom, že sociálny dialóg naberie vyššie obrátky a prezident bude zohrávať úlohu zjednotiteľa. Vtedy ešte výsledky prieskumov verejnej mienky smerovali k zostaveniu budúcej vlády pod vedením Smeru a Roberta Fica. Po voľbách sa prezident AZZZ vyjadril, že vláda by si mala uvedomiť, kto je tvorcom národného dôchodku, kto prispieva do štátneho rozpočtu a ak to nepochopí, mohlo by to vyvolať určité rozpory. Koaličné strany pochopili otázku tvorby a prispievateľov po svojom. Prvým priesečníkom ich spôsobu chápania je dohoda na tézach, ktoré budú základom programového vyhlásenia vlády.
Jednou z nich je aj dohoda, že SDKÚ, SMK, KDH a ANO budú aktívne vystupovať proti ideám korporatívneho štátu. Korporatívny štát v čistej podobe zaviedol Mussolini v Taliansku. V podstate ide o štát, v ktorom sa politika neorganizuje a nepresadzuje prostredníctvom demokratickej súťaže politických strán, ale prostredníctvom priemyselných a odborových korporácií a ich prepojenia s centrálnou autoritatívnou mocou. V politickom systéme a praxi väčšiny európskych štátov existujú aj dnes niektoré prvky účasti odborov a zamestnávateľských zväzov na formovaní vládnej politiky. Aj na Slovensku. Zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve z roku 1999 vytvoril odborom a zamestnávateľom široký priestor na dialóg s vládou aj na priamu účasť v riadení a kontrole verejnoprávnych inštitúcií, ktoré spravujú fondy sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Odborári sa odvtedy na medzinárodných fórach chvália, že Slovensko je treťou krajinou v Európe, kde je uzákonené sociálne partnerstvo. Je dosť pravdepodobné, že dlho sa tým chváliť nebudú.
V odborných liberálnych ekonomických kruhoch, ktoré majú vplyv na formovanie politiky novej vlády, už dávnejšie existujú názory, že tripartitný systém treba zmeniť. V súvislosti s reformami v zdravotníctve a sociálnej oblasti navrhujú viaceré liberálne podnikateľské spoločenstvá a záujmové organizácie zriadené na propagáciu liberálnych myšlienok na Slovensku, zrušenie tripartitného zákona, Rady pre hospodársky a sociálny rozvoj, aj tripartitného princípu riadenia a kontroly Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a okresných úradov práce. Existujúce inštitúcie na správu zdravotného, dôchodkového či iného sociálneho poistenia sa majú buď transformovať na štátne organizácie -- pre správu fondov základného sociálneho a zdravotného zabezpečenia, alebo na úplne súkromné -- pre správu súkromných fondov dôchodkového a zdravotného poistenia.
Tieto úpravy sú logické v kontexte zamýšľaných radikálnych reforiem. Menej logické je to, že v programoch koaličných strán buď úplne chýbajú (KDH, SMK), alebo sú len jemne načrtnuté (SDKÚ) a pre istotu obalené vatou slov o solidarite, verejnom dobre a sebeckom individualizme.
StoryEditor