V minulom roku schválila NR SR zmeny daňových sadzieb daní z príjmov fyzických aj právnických osôb. V súčasnosti sa už diskutuje o tzv. rovnej dani. Ekonomická veda vyžaduje, aby dobre konštruovaný daňový systém mal aspoň tri charakteristiky: spravodlivosť, ekonomickú efektívnosť a jednoduchosť. Splniť tieto tri kritériá pri konštrukcii daňového systému je veľmi náročné. Konštrukcia daňového systému vyžaduje zistiť bod indiferencie medzi týmito vlastnosťami. Tvorcovia hospodárskej politiky si musia byť vedomí, ako rôzne komponenty dnes existujúceho daňového systému v ekonomike SR prispievajú k tomu, aby sa naplnili uvedené charakteristiky, a ako sa k nim akákoľvek potenciálna reforma daňového systému priblíži.
Nerovnosť a chudoba pretrvávajú a budú pretrvávať. Pojem spravodlivosť je veľmi komplikovaný v daňovej oblasti. Preto sa definuje horizontálna a vertikálna spravodlivosť. Aby bol ekonomicky efektívny, daňový systém by nemal prekážať ekonomickému rastu a mal by sa vyhnúť prílišnej interferencii do súkromného rozhodovania. Dobrý daňový systém má "zachraňovať" zlyhania trhu, aby povedzme súkromný sektor ako výrobca a poskytovateľ služieb neponúkal príliš mnoho, alebo príliš málo tovarov a služieb. Napr. daňové subvencie v oblasti výskumu môžu vyvážiť tendenciu súkromných organizácií robiť iba málo výskumu, pretože jeho výsledky pri existencii ich malých kapacít nemôžu výskum využiť. Daňový systém zabezpečuje aj ďalšie dve dôležité úlohy: poskytuje automatické stabilizátory a sociálne slabším skupinám zabezpečuje príjem. Predstavme si, že naša nezamestnaná pracovná sila by nemala zaistený príjem. Daňový systém treba teda zveriť do rúk odborníkov.
V minulých rokoch bolo v rôznych krajinách niekoľko návrhov na tzv. rovnú daň. Prostredníctvom médií mal občan prezentovanú veľmi jednoduchú podobu rovnej dane, aplikáciu jedinej daňovej sadzby na všetky podniky a jednotlivcov. Kto robí v oblasti daní, iste si predstaví hromadu problémov, s ktorými sa stretá teraz pri vyrubovaní daní, napr. len z aspektu spravodlivosti. I napriek tomu, že sa o rovnej dani diskutovalo v teórii aj v praxi, neujala sa. Prototyp rovnej dane je vlastne spotrebná daň na mzdový príjem plus daň na spotrebu z existujúceho bohatstva v čase, keď sa daň vyrubila. Rovná daň má teda pozitívne aj negatívne vlastnosti iných spotrebných daní. Za určitých podmienok by podniky všetky nové investície mohli vyúčtovať na úkor rovnej dane. Všetky typy organizácie podnikov -- od živnostníkov až po akciové spoločnosti -- by podliehali rovnej dani. Neboli by odpočítateľné položky. Aj všetci jednotlivci by nemali odpočítateľné položky -- predstavme si však ich rôzne životné situácie. Ako určiť jej výšku? Aj v zahraničí sa návrhy na jednotnú daň pohybovali v rozmedzí 15 až 20 %.
Rovná daň má tiež iné nedostatky: efektívne oslobodzuje od zdaňovania kapitálových príjmov na úrovni jednotlivca, a to môže vyvolať veľkú iniciatívu podnikov recharakterizovať ich platby jednotlivcom na podobu kapitálových príjmov. Podobne na strane podnikov, ktorým by sa zdaňoval hrubý príjem z predaja tovarov a služieb, ale nie príjmy z úrokov, a teda podniky by boli iniciované, aby svoje príjmy od ostatných podnikov prelepovali značkou príjmy z úrokov. Rozlíšenie medzi zdaňovaním platieb označených "úroky" a iných príjmov by vytvorilo potenciálnu dieru. Problém sa skomplikuje, ak si uvedomíme existenciu multinacionálnych podnikov v slovenskej ekonomike. Riešenie týchto komplexných problémov by sa možno našlo, ale s akými nákladmi? A to iste podkopáva princíp jednoduchosti. Problém by vyvolalo aj určenie daňovej bázy, jedinej sadzby. Možno väčší, ako vyvolávajú súčasné daňové pásma. Každý podnik má reálne aj finančné aktíva. Iste by bolo potrebné preskúmať dôsledok rovnej dane na všetky tieto aktíva, aby nedošlo k zmene ich trhovej hodnoty. Dôsledky na tieto aktíva indikujú, že daňová reforma musí byť starostlivo a pozorne pripravená na jej krátkodobé aj dlhodobé efekty. Konštrukcia adekvátnych tranzitívnych pravidiel je kruciálnou úlohou. Aj tieto úvahy nás priviedli k záveru, že ekonómovia, tvorcovia hospodárskej politiky, musia skonštruovať model (grafický, matematický) ekonomiky SR a na ňom experimentovať. Nebolo by správnejšie zrušiť daň z príjmu vôbec?
StoryEditor